Jediným posunom je víkendové vznesenie obvinenia zo strany ukrajinskej prokuratúry voči Petrovi Lucjukovi, dnes už bývalému šéfovi polície v Odeskej oblasti. Dôvodom je „možné zanedbanie služobných povinností v súvislosti so smrťou ľudí počas zrážky stúpencov a odporcov Majdanu“.
Naďalej však platí pôvodný záver prokuratúry, podľa ktorého proruskí odporcovia súčasnej vládnej moci z hnutia Antimajdan „zahynuli pri požiari na otravu splodinami, pri skokoch z okien v snahe zachrániť si život alebo na následky popálenín“. Svedkovia udalosti, ktorí sa v sobotu v Odese zúčastnili na pietnom akte, hovorili čosi iné.
Napríklad pripomenuli streľbu z davu smerom na Dom odborov, hádzanie Molotovových koktailov, ako aj „dobíjanie“ zranených pravicovými radikálmi.
Podľa kyjevského politológa Kosťa Bondarenka, citovaného portálom Sobesednik, odeská tragédia bola výsledkom konfliktu fanatikov z jednej aj z druhej strany. "Niekedy idea a fanatizmus dokážu mať tragické následky. Ak sa stretnú fanatici, je to vždy strašné.
A to je aj tento prípad spred roka v Odese. Prestali racionálne uvažovať a išli do konca," pokúša sa s odstupom času o hodnotenie masakry politológ. Bondarenkov kolega Michail Pogrebinskij je zase presvedčený, že cieľom aktérov krviprelievania bolo „dať príučku antimajdanovcom“.
„Na vine sú jednoznačne tí, ktorí nezabránili zabíjaniu ľudí. Konkrétne úrady v Odese, polícia. Tí, ktorí sa obrátili chrbtom k dianiu na Kulikovom poli a následne v Dome odborov. Aj hasiči prišli na miesto až po neuveriteľne dlhých minútach,“ pripomína Pogrebinskij s tým, že masaker mal rukopis provokatérov. „Nevylučujem, že boli na jednej aj druhej strane,“ dodal politológ.
„Nezabudneme, neodpustíme! Fašizmus neprejde!“ boli niektoré z hesiel, ktoré tisíce účastníkov niesli počas sobotňajšieho sprievodu na Kulikovom poli, kde sa pred rokom začala tragédia. Ako informovali miestne médiá, ľudia následne položili vence a kvety pri dodnes zničenom Dome odborov, ktorý by sa mal stať sídlom velenia vojenského námorníctva.
Účastníci piety zároveň vypustili desiatky čiernych balónov. Bolo ich však oveľa menej ako tisíce príslušníkov polície, národnej gardy či iných silových zložiek, ktorí v sobotu bránili v meste vzniku prípadných incidentov.
Zatiaľ čo v Odese sa otvárali rany rok starej tragédie, v Donecku vznikali nové. V noci na nedeľu mesto zažilo ostreľovanie z ťažkých zbraní. Kyjev z neho už tradične obvinil bojovníkov samozvanej Doneckej ľudovej republiky.
„Proruskí separatisti opäť ostreľovali vládne sily z ťažkých zbraní, ktoré by podľa mierových dohôd z Minska mali byť stiahnuté mimo bojovej línie,“ tvrdil hovorca tzv. protiteroristickej operácie v Donbase Oleksandr Motuzjanyk. Na druhej strane povstalci informovali, že paľbu uskutočnila práve ukrajinská armáda.
Eduard Basurin, zástupca veliteľa armády separatistov, na základe zistení rozviedky informoval o presnom mieste a počte zbraní, ktoré zasiahli v centre mesta školu a niekoľko obytných domov. Podľa neho ťažké zbrane vrátane systému Grad a mínometov kalibru 122 mm sú vzdialené od Donecka od 20 do 25 kilometrov, čo je v rozpore s dohodami z Minska.
„Jedna zo striel dopadla aj na kotolňu číslo 518 a 25 panelákov zostalo bez vykurovania a dodávok teplej vody,“ informoval agentúru RIA Novosti Ivan Prichoďko, šéf administratívy Kyjevskej a Kujbyševskej štvrte Donecka.
Členovia pozorovateľskej misie OBSE vzápätí po zastavení paľby išli monitorovať miesto skazy. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v nedeľu vyzval OBSE, aby využila svoje právomoci a „žiadala od Kyjeva okamžité zastavenie porušovania minských dohôd“.