Macedónsko: mala krv zmyť špinu?

Predmestím tretieho najväčšieho mesta Macedónska akoby sa prehnala vojna. Evakuované rodiny sa vracajú na severný okraj 70-tisícového Kumanova, kde po víkendových bojoch, ktoré si vyžiadali 22 mŕtvych, namiesto svojich domov nachádzajú rozvaliny.

, 12.05.2015 08:32
Kumanov, Macedónsko Foto: ,
Bábika leží v troskách domu zničeného víkendovými bojmi v macedónskom Kumanove.
debata (11)

Vláda v Skopje v pondelok spresnila tragickú bilanciu: popri ôsmich padlých policajtoch, ktorým krajina vzdala hold štátnym smútkom, a zraneniu ich 37 kolegov, zahynulo 14 útočníkov a ďalšie tri desiatky ozbrojených domácich a kosovských Albáncov sa vzdali.

„Polícia predišla koordinovaným teroristickým útokom, ktoré mali vyvolať vážnu destabilizáciu, chaos a paniku,“ vyhlásil prezident Ďorge Ivanov po najkrvavejších bojoch v Macedónsku od skončenia ozbrojenej vzbury Albáncov v roku 2001. Boje si vtedy vyžiadali asi dvesto obetí. Po niekoľkých mesiacoch, keď krajina balansovala na pokraji občianskej vojny, rebeli zložili zbrane a pod patronátom EÚ a NATO uzavreli s vládou mierovú dohodu. Albánci, ktorí tvoria viac ako štvrtinu z dvoch miliónov obyvateľov Macedónska, majú odvtedy väčšie práva a širšie zastúpenie v úradoch.

Hoci etnické napätie v krajine úplne nevymizlo, v posledných mesiacoch ho zatienil vyostrený konflikt medzi národnými konzervatívcami premiéra Nikolu Gruevského a opozičnými sociálnymi demokratmi. Tí teraz naznačujú, že záhadné vzbĺknutie bojov v Kumanove vláde poslúžilo na odvedenie pozornosti od jej prechmatov. Opozícia, ktorá na protest proti údajne sfalšovaným vlaňajším voľbám bojkotuje parlament, tvrdí, že Gruevski nariadil nezákonné sledovanie približne dvadsaťtisíc ľudí – nielen svojich kritikov a novinárov, ale aj západných diplomatov. Na pokračovanie zverejňované kompromitujúce materiály, ktoré majú dosvedčiť zneužívanie moci, spustili vlnu protivládnych protestov. Demonštrácie, ktoré prerušil až šok z násilia v Kumanove, by mali vyvrcholiť v nadchádzajúcu nedeľu, keď odporcovia vlády chcú dosiahnuť jej odstúpenie.

„Pre mnohých pozorovateľov je načasovanie násilností v Kumanove príliš podozrivé,“ povedal pre Pravdu britský expert na Balkán James Ker-Lindsay. Podľa neho nedôvera medzi znepriatelenými politickými tábormi dosiahla takú úroveň, že odporcovia vlády sú náchylní uveriť aj konšpiračným teóriám. „Mnohí sú presvedčení, že vláda je schopná hoci aj zinscenovať teroristický útok, len aby zostala pri moci. Už aj to samotné je ukazovateľom, do akej fázy dospela politická kríza v Macedónsku,“ do­dal.

Priamo obviniť vládu zo zosnovania etnického násilia si však opozícia netrúfa. „Netvrdím to, lebo to neviem,“ povedal pre Rádio Slobodná Európa bývalý minister vnútra i zahraničných vecí Ljubomir Frčkoski, ktorý pôsobí ako profesor politológie. „Ak je ten konflikt zinscenovaný, potom sa im to vymklo z rúk. Toľko obetí na životoch – to je zlý scenár,“ poznamenal Frčkoski, ktorý neverí, že by výbuch násilia mal niečo spoločné so susedným Kosovom či s plánmi na vytvorenie Veľkého Albánska. Profesor je presvedčený, že Gruevského kabinet sa očakávaných politických dividend nedočká. „Ak si vláda myslí, že teraz dostane mandát, aby dala veci do poriadku, že jej medzinárodné spoločenstvo odkáže: spravte to, stojíme za vami, potom sa veľmi mýli,“ dodal.

Pochybnosti vyvolalo aj vyhlásenie prezidenta Ivanova, že bezpečnostné zložky krajiny od začiatku roka vedeli o existencii teroristickej skupiny, ktorá prišla spoza hraníc. „Ak macedónska polícia vedela, že táto skupina vstúpila do krajiny, to znamená, že ju sledovala a dovolila jej spraviť si základňu v jednom z najväčších miest. Je to normála politická taktika?“ položil rečnícku otázku v rozhovore pre Deutsche Welle profesor práva z Univerzity Cyrila a Metoda v Skopje Dragi Raskovski.

Analytik Ker-Lindsay nevylučuje ani možnosť, že Macedónsko čelí skutočnej ozbrojenej vzbure. „Je reálne možné, že nejaká separatistická skupina sa pokúša využiť politickú nestabilitu v krajine. Neznamená to však, že by krajina znova balansovala na pokraji obnoveného etnického konfliktu ako v roku 2011. Lídri albánskej komunity okamžite potvrdili, že si neželajú návrat k ozbrojenému odporu a krviprelievaniu. Súčasné protivládne protesty navyše ukázali prekonávanie etnických hraníc, keď predstavitelia rôznych národností vychádzajú do ulíc spoločne demonštrovať,“ dodal britský expert.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #útok #Macedónsko
Flowers