To nie je naša vojna, počuť Ukrajincov

Prezident Petro Porošenko predĺžil do júna už piatu etapu jarných odvodov do armády, informovala o tom koncom minulého týždňa agentúra Ukrinform s odvolaním sa na dekrét, ktorý zverejnil portál kancelárie prezidenta.

12.05.2015 08:52
Ukrajinci, povolanci Foto:
Ukrajinskí povolanci spievajú štátnu hymnu.
359

Dokument zároveň informuje, že jesenné odvody potrvajú od októbra do novembra. Cieľom je dosiahnuť 250-tisíc príslušníkov ozbrojených síl.

Mnohí pozorovatelia dávajú predĺženie mobilizácie do súvisu s pokračujúcim odmietaním Ukrajincov prevziať povolávací rozkaz. Podľa ukrajinského portálu Korrespondent prvé miesto v tomto smere patrí západným oblastiam Ukrajiny. Napríklad len v Ľvovskej oblasti odmietlo prevziať „pozvánku“ do armády 9 493 povolancov. V tejto súvislosti polícia v oblasti zisťuje pobyt 3 974 "zmiznutých“ mužov. Poprednú priečku si však drží aj východoukrajinská Charkovská oblasť, kde už oficiálne obvinili 1 094 Ukrajincov z vyhýbania sa brannej povinnosti. Pritom na štvrtú mobilizačnú vlnu, ktorá sa končí 15. mája, reagovalo pozitívne podľa ukrajinského portálu Korrespondent, odvolávajúceho sa na úradnú štatistiku, iba 5 700 povolancov.

Doterajších päť mobilizačných etáp malo pritom ozbrojeným silám zabezpečiť celkove asi 60-tisíc nových mužov v zbrani. Ibaže podľa nemeckých novín Handelsblatt len v samotnom Kyjeve odmietlo prevziať povolávací rozkaz 95 percent povolancov.

„Tí, ktorí na to majú, sa jednoducho vykúpia,“ pripomínajú noviny s odvolaním sa na ukrajinské médiá, ktoré nedávno informovali o zatknutí lekára z Černovcov. Za každé vypísanie „neschopenky“ bral 3,5 tisíca eur. A tí, ktorí na to nemajú, utekajú do cudziny.

„Ľudia nechápu, proti čomu majú bojovať. Prečo ich mobilizujú kvôli boju s teroristami,“ reaguje Irina Vereščuk, starostka malého mestečka Rava-Ruskaja na západe Ukrajiny. Čoraz častejšie počuť „to nie je moja vojna“ alebo „nebudem bojovať proti vlastnému ľudu“. A tak sa povolanci pokúšajú vyhnúť službe v armáde rôznymi spôsobmi. Najčastejšie však útekom do Ruska či za shengenskú hranicu, kde hľadajú prácu. Ako v najnovšom čísle konštatujú noviny Handelsblatt, sú ochotní urobiť všetko, len neskončiť v armáde.

Viac ako 60 percent práceschopných mužov iba zo západnej Ukrajiny, konkrétne zo Zakarpatska, Ivano-Frankovska a Ľvovskej oblasti pracuje dnes v krajinách únie.

„Jednoducho si neviem predstaviť situáciu, že by manžel neposielal peniaze zarobené v Európe. A je úplne hrozné čo i len pomyslieť na to, že by ho poslali na front, kde ho môžu zmrzačiť alebo dokonca zabiť,“ citujú nemecké noviny ženu, ktorá poskytla rozhovor ukrajinskej televízií a ktorej muž od januára pracuje v únii. Tak ako ostatní chlapi aj on má schengenské vízum, čo mu umožňuje vycestovať. Úrady však už na hraniciach sprísnili kontrolu ročníkov, ktoré spadajú pod terajšiu mobilizáciu. Chytených „hriešnikov“ následne deportujú na obvodné vojenské správy v mieste ich trvalého bydliska, kde ich čakajú prísne tresty. Ich inovovaný zoznam s oveľa tvrdším ortieľom ako doteraz schválili v minulých dňoch poslanci parlamentu. Na severe krajiny, v Sumskej oblasti, aj napriek postihu mieria muži najmä do Ruska, ktoré už predĺžilo Ukrajincom bezvízový pobyt v krajine na 180 dní a zjednodušilo aj pravidlá v snahe pomôcť Ukrajincom zamestnať sa.

Podľa dostupných zdrojov na začiatku bojových aktivít na juhovýchode Ukrajiny tvorili dobrovoľníci 30 percent v rámci ozbrojencov. V súčasnosti ich počet klesol o 6 percent a pracovníci obvodných vojenských správ chodia osobne „vyberať“ do bytov povolancov.

„Ľudia nechápu, prečo by sa mali stať terčmi projektilov v záujme nejakej skupinky politikov, ktorí sú zároveň aj oligarchami,“ cituje Handelsblatt známeho ukrajinského vojenského odborníka Jurija Butusova. Tým skôr, ako zdôraznil, že v ukrajinskej armáde prekvitá nekompetentnosť vo velení a výzbroj a výstroj sa hodí nanajvýš tak do múzea.

Americké noviny USA Today považujú za jeden z dôvodov odmietania brannej povinnosti Ukrajincov ľahostajnosť k dianiu v Donbase.

„V ukrajinskej spoločnosti niet jednoty. Podľa nedávneho prieskumu ukrajinského sociologického strediska Razumkova dianie na juhovýchode neovplyvnilo až 41 percent respondentov. Ich príbuzní a priatelia neslúžia v armáde, nežijú v blízkosti konfliktnej oblasti a finančne nepodporujú ukrajinskú armádu,“ cituje USA Today z prieskumu. Aj v tomto prípade respondenti potvrdili, že jedným z hlavných dôvodov odmietania angažovať sa v ukrajinských ozbrojených silách je „neefektívnosť velenia, korupcia v armáde, ako aj veľmi slabá materiálna podpora rodinám vojakov, ktorí zahynuli v bojoch“.

Podľa viacerých aj ukrajinských pozorovateľov na situácii sotva niečo zmení tvrdenie prezidenta Porošenka na sobotňajšej prísahe 500 odvedencov v Kyjeve, podľa ktorého nováčikov nebudú posielať do oblastu tzv. protiteroristickej operácie.

Tresty v armáde

  1. Odmietnutie slúžiť v armáde – 2 až 5 rokov za mrežami
  2. Odmietnutie podriadiť sa veliteľovi – 5 až 7 rokov
  3. Nesplnenie rozkazu – 3 až 5 rokov
  4. Prinútenie veliteľa porušiť služobné povinnosti – 3 až 10 rokov
  5. Svojvoľné opustenie jednotky – 3 až 7 rokov
  6. Dezertérstvo – od 5 až 10 rokov

ZDROJ: Inovovaný zákon schválený ukrajinským parlamentom

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
359 debata chyba
Viac na túto tému: #kríza na Ukrajine #Petro Porošenko