Zahraniční žoldnieri bojovali na strane Kyjeva aj v minulosti, ale bojovali v Donbase ilegálne. Hlavne v rámci tzv. dobrovoľníckych práporov napríklad Azov, Donbas, Pravý sektor tvorených radikálnymi nacionalistami.
„Od chvíle, keď začali vznikať oddiely dobrovoľníkov a prápory domobrany v zóne protiteroristickej operácie (v Donbase), začali na východ Ukrajiny dobrovoľne prichádzať cudzinci s vojnovými skúsenosťami,“ vyhlásil otvorene poslanec Dmytro Tymčuk s tým, že aj dnes je to tak napriek „chýbajúcemu právnemu podkladu“.
Zároveň ako jeden z dôvodov legalizácie pôsobenia zahraničných žoldnierov nazval „možnosť znížiť mobilizáciu Ukrajincov“, ktorá sa aj podľa ukrajinských zdrojov ani len nepriblížila očakávaniam politikov, ale aj armády.
Tisíce Ukrajincov si odmietajú prevziať povolávací rozkaz. Podľa Tymčuka sa zapojením cudzincov v Donbase majú znížiť aj výdavky na vyplácanie náhrad invalidom, rodinám pozostalých atď.
Ani povstalci v Donecku netaja, že aj na ich strane bojujú Rusi, Srbi, Taliani, Francúzi, ale aj Nemci alebo Brazílčania. Rozdiel je v tom, že ukrajinskí poslanci schvaľujú zákon v čase, keď USA a Rusko žiadajú odchod všetkých zahraničných ozbrojencov z bojísk nielen v Donbase.
Podľa niektorých zdrojov sa o probléme hovorilo aj na nedávnom rokovaní Putin – Kerry v Soči. Ide totiž o jeden zo záväzkov vyplývajúcich z dohôd z Minska, na ktorých plnení sa zhodli obaja politici.
Ruský vojenský odborník Andrej Koškin síce pripomína, že aj v Rusku od januára existuje zákon, ktorý za určitých konkrétnych podmienok povoľuje cudzincom slúžiť v ruskej armáde, ale v prípade Ukrajiny je tu okrem iného riziko v lojálnosti žoldnierov.
Podľa Koškina môžu napokon obrátiť zbrane proti „zamestnávateľom“, nehovoriac už o ich možnej aktivite pri prípadnom nábore ďalších žoldnierov v ich vlasti.
Právnička Maria Jarmušová vidí za legalizáciou aktivít zahraničných žoldnierov snahu Kyjeva v konečnom dôsledku zameniť nimi dobrovoľnícke prápory operujúce v Donbase a odmietajúce podriadiť sa veleniu v Kyjeve.
„Áno, medzi separatistami sú Rusi. V Doneckej i Luhanskej oblasti. Aj na strane ukrajinskej armády bojujú žoldnieri z členských krajín únie. Ako totiž ináč nazvať skutočnosť, že spolu s nami bojuje na našej strane Poľsko aj Švédsko,“ pripomenul ukrajinský generál vo výslužbe Volodymyr Ruban, ktorý je šéfom vyjednávačov v prípade výmeny zajatcov.
Poľské ministerstvo zahraničia sa pokúsilo poprieť účasť Poliakov v Donbase, ale zato švédski fašisti sa pred novinármi neskrývajú. Je medzi nimi aj Mikael Skillt (38), bývalý ostreľovač švédskej armády, ktorý sa otvorene hlási k neonacizmu a dnes je inštruktorom v prápore.
„Keď som videl protesty na Majdane, uvedomil som si chrabrosť a utrpenie týchto ľudí, Zobudil sa vo mne vojak. Ale veľa nevybojujete s palicami a kameňmi. Mám nejaké skúsenosti a myslel som, že by som tu mohol pomôcť,“ povedal britskému reportérovi z novín The Telegraph.
„V našich radoch bojujú aj cudzinci. Napríklad z Írska, Grécka, ako aj škandinávskych krajín,“ priznal aj Andrij Belickij, zakladateľ a veliteľ práporu Azov.
Viacerí pozorovatelia upozorňujú na nebezpečenstvo, ktoré spočíva nielen v tom, že podobné zoskupenia lákajú rôzne elementy z celej Ukrajiny aj zo zahraničia, ale zároveň zapojenie práporu Azov a jemu podobných skupín do špeciálnej operácie sa môže stať nepríjemným dedičstvom pre Ukrajinu v povojnových časoch