"Turecko je blízko výziev, ktoré vidíme na juhu NATO, keďže má hranice so Sýriou a s Irakom. Ale Turecko je tiež blízko výziev na východe, blízko Čierneho mora a Ukrajiny,“ vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg na dvojdňovom stretnutí šéfov diplomacie NATO. Slovensko v tureckej Antalyi zastupuje minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
"Na východe čelíme asertívnejšiemu Rusku zodpovednému za agresívne kroky na Ukrajine. A na juhu sme svedkami nepokojov a násilia šíriaceho sa po Blízkom východe a severnej Afrike,“ uviedol Stoltenberg.
Podľa mnohých pozorovateľov aj samotné Turecko do istej miery predstavuje výzvu pre alianciu. "Atmosféra je zlá, Turecko je viac islamistické, menej západné a je regionálne a euroázijsky orientované,“ myslí si expert na NATO a Turecko William Park z King’s College London. "USA však nad Tureckom nezlomili palicu, pretože prísť úplne o podporu Ankary by bolo ešte horšie,“ uviedol pre Pravdu.
Geopoliticky je Ankara mimoriadne dôležitá pre Európu. V Antalyi to potvrdil po rokovaniach ministrov zahraničných vecí visegrádskej štvorky a Turecka aj Lajčák. „Slovensko ako predsednícka krajina V4 je odhodlané pokračovať v dialógu s Tureckom a prehlbovať ho, pretože je to obojstranne výhodné a navyše je to aj geopolitická nevyhnutnosť,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Ankara sa nachádza v situácii, keď je ovplyvnená oboma krízami. Turecko žiada odchod Bašára Asada. Zároveň však čelí kritike, že ho až tak netrápi postup Islamského štátu.
Aj v súvislosti s konfliktom Rusko-Ukrajina je Turecko v situácii, keď nie je vždy jednoduché čítať jeho postoje. Ankara sa nepripojila k sankciám proti Moskve. Na druhej strane však nevetovala žiadne kroky, ktoré NATO robí v súvislosti s krízou na Ukrajine.
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoglu v Antalyi vyhlásil, že jeho krajina chce zohrávať konštruktívnu úlohu v nezhodách, ktoré má Západ s Ruskom. Šéf diplomacie si tiež myslí, že Kyjev bol postavený pred voľbu medzi Európou a Moskvou, a to bola chyba. Zároveň však Çavuşoglu jednoznačne kroky Kremľa kritizoval.
"Nič nemôže ospravedlniť, čo robí Rusko vo svojom susedstve,“ vyhlásil turecký minister zahraničných vecí. Aliancia tvrdí, že nerobí rozdiely medzi hrozbami. Musí sa prispôsobiť situácii, ktorej čelí na východe aj juhu. A na to potrebuje spoločný postup.
Podľa analytika Joshua Walkera z organizácie German Marshall Fund však Turecko vníma situáciu tak, že problému na juhu NATO nevenuje toľko pozornosti, ako dianiu na východe.
"Je mimoriadne sklamané reakciou transatlantickej komunity na udalosti v Sýrii. Vníma rozdiel medzi jasnou reakciou na kroky Ruska na Ukrajine a na to, čo sa deje v Sýrii,“ uviedol Walker pre Pravdu. "Toto je voda na mlyn tureckej skepse a určite to ovplyvňujú vzťahy,“ myslí si analytik.
Napriek všetkým nezhodám a problémom, ku ktorým prispievajú aj autoritatívne tendencie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, Ankara a NATO zatiaľ stále hľadajú spoločnú pôdu. Bezpečnostný expert Jean-Marck Rickli z King’s College London tvrdí, že nejasná politika Turecka je dôkazom toho, aké slabé nástroje má NATO v súvislosti s ovplyvňovaním členov.
"Pre členov NATO sú turecké kroky výzvou, pre niektorých sú dokonca záhadou. Stále však prevažuje názor, že je lepšie mať Ankaru v klube. Aj Erdogan vie, že nemôže zájsť priďaleko. Ankara v roku 2013 oznámila kúpu čínskeho protiraketového systému. Toto rozhodnutie je však momentálne pozastavené na základe tlaku z Washingtonu.
Turecko a USA tiež rokujú o využívaní základne Incirlik pre operácie amerických bezpilotných lietadiel v boji s Islamským štátom v Iraku a Sýrii. Hoci sa Turecko stavia do pozície lídra islamského sveta, nie je pripravené opustiť NATO, pretože členstvo v aliancii je preň stále výhodné,“ uviedol Rickli pre Pravdu.
