Plán Bruselu na zavedenie kvót pre prijímanie migrantov odmieta aj Slovensko, Česko, a Poľsko.
Britská ministerka Theresa Mayová v stredu v denníku The Times napísala, že utečenci zachránení na mori by sa mali vrátiť späť do krajiny pôvodu aj proti svojej vôli. Jej slová ihneď kritizovala únijna ministerka zahraničia Federica Mogheriniová a podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans.
„Nesúhlasím s návrhom vysokej predstaviteľky EÚ Federiky Mogheriniovej, že žiadni migranti zachránení na mori by nemali byť posielaní späť proti svojej vôli,“ napísala Mayová v reakcii na prejav, ktorý Mogheriniová predniesla v Bezpečnostnej rade OSN. Takýto prístup by podľa ministerky len prinútil viac ľudí, aby v Stredozemnom mori riskovali svoje životy.
Mogheriniová v reakcii poukázala na pravidlá vypracované po druhej svetovej vojne, najmä kľúčový princíp medzinárodného práva utečencov, ktorým je princíp non-refoulement. Ide o zákaz núteného presunu či návrat osoby do krajiny, kde by jej hrozilo porušenie jej základných ľudských práv, či už z dôvodov náboženských, rasových či politických.
„V mojom briefingu v Bezpečnostnej rade OSN som sa odvolávala na Ženevské konvencie, čo je niečo, čo by sme všetci mali dodržiavať a rešpektovať,“ dodala únijná šéfka diplomacie s tým, že Mayová sa dopustila „dezinterpretácie, či už úmyselnej alebo nie“.
„Nie som si istý, že Theresa Mayová si prečítala všetky plány, ktoré sme navrhli. Takže si počkám na reakciu britskej vlády, kým bude mať čas naše plány zhodnotiť,“ reagoval podpredseda Komisie Timmermans. "Nerobiť nič celú situáciu len zhorší.
V očiach našich občanov stratíme dôveryhodnosť. Nemôžeme prijať situáciu, keď sa celé rodiny topia v Stredozemnom mori. Nemôžeme sa zriecť zodpovednosti," citoval z jeho vyhlásení britský denník The Daily Telegraph.
Opačný prístup ako Británia zvolilo Írsko. Írska ministerka spravodlivosti Frances Fitzgeraldová už v stredu potvrdila, že krajina prijme 300 utečencov, čo je viac ako Európska komisia pre krajinu navrhuje. A to aj napriek tomu, že má Dublin z európskeho práva dohodnutú výnimky, takže by sa ho budúce návrhy prípadne ani nemuseli týkať.
Kroky Bruselu ihneď uvítali Taliani, ktorí čelia najväčšiemu náporu utečencov pochádzajúcich najmä z Afriky a krajín Blízkeho východu. Podľa ministra vnútra Angelina Alfana je rozhodnutie EÚ „znamením solidarity s Talianskom“. Európska únia tak podľa neho dáva najavo, že na seba preberá zodpovednosť v súvislosti so súčasnou imigračnou krízou.
Podľa zámerov Európskej komisie je predovšetkým potrebné poskytnúť útočisko približne 20 000 ľuďom, pri ktorých je jasné, že majú nárok na medzinárodnú ochranu, a ktorí sa zatiaľ nachádzajú mimo Európy. Komisia ich chce v rámci únie rozdeliť podľa vopred stanovených kvót.
Komisia zároveň počíta s tým, že ak niektoré hraničné členské krajiny nebudú zvládať príval ďalších migrantov, zapoja sa prechodne do vybavovania žiadostí o azyl aj ďalšie krajiny EÚ. Títo žiadatelia o azyl by do jednotlivých krajín boli rozdeľovaní opäť podľa kvót. Komisia chce do konca roka pripraviť návrh stáleho rozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi jednotlivými členskými krajinami.
Kvóty, ktoré EK navrhuje vzhľadom na počet obyvateľov jednotlivých únijných krajín, ich ekonomiku, nezamestnanosť a ďalšie ukazovatele. Pre záväzné podiely na riešenie migračnej krízy je napríklad Nemecko či Francúzsko. Vďaka už skôr dohodnutým výnimkám sa kvóty netýkajú Británie, Írska a Dánska. Plán komisie vyžaduje súhlas kvalifikovanej väčšiny krajín EÚ.