Tisíce ľudí v Macedónsku žiadalo demisiu vlády

Tisíce protivládnych demonštrantov sa zhromaždili v nedeľu v macedónskom hlavnom meste Skopje, aby žiadali odchod premiéra Nikolu Gruevského. Dôvodom je odpočúvací škandál, ktorý uvrhol balkánsku krajinu do najhoršej krízy od roku 2001.

17.05.2015 15:33 , aktualizované: 18:18
macedónsko, protesty, Nikola Gruevski Foto: ,
Protestujúci Macedónci spolu s opozíciou žiadajú demisiu vlády súčasného premiéra Nikolu Gruevskiho.
debata (121)

Davy zaplnili hlavnú ulicu pred sídlom premiéra, pričom mávali macedónskymi vlajkami. Mnohí z nich pricestovali autobusmi z iných regiónov. Opoziční lídri uviedli, že niektorí demonštranti chcú táboriť v uliciach, kým premiér, ktorého obviňujú z pošliapania demokracie, neodstúpi.

„Zostaneme tu až do konečného víťazstva,“ povedal AFP tridsiatnik Aleksandar Krstevski, ktorý do Skopje prišiel z Kumanova na severe krajiny. „Musíme skoncovať s touto vládou,“ prízvukoval Jelena (29). „Zbohom Nikola,“ napísala na transparent ako odkaz premiérovi, ktorý je pri moci už deväť rokov.

„Musíme sa postaviť a čeliť kriminálnikom. Patria do väzenia, a nie do vlády,“ povedal agentúre Reuters obchodník Andrej Poposki (45). „Je to prvýkrát, čo spoločne demonštrujem spolu s Macedóncami,“ poznamenal Sulejman Rušiti, bývalý minister školstva albánskej národnosti v Gruevského vláde.

Gruevski, ktorý je pri moci deväť rokov a rezignovať odmieta, zvolal na pondelok večer vlastné zhromaždenie, čím vyvolal obavy z novej nestability v bývalej juhoslovanskej republiky 14 rokov po tom, ako sa krajina počas albánskeho povstania tesne vyhla občianskej vojne.

Opozícia na čele s lídrom Zoranom Zaevom požaduje v súvislosti so škandálom odpočúvania rezignáciu premiéra Gruevského ako aj nové parlamentné voľby. Škandál odpočúvania sa prevalil vo februári. Podľa zistení opozície ilegálne praktiky trvali „minimálne štyri roky“ a ich terčom bolo vyše 20 000 ľudí – náboženských, politických osobností či novinárov.

Premiér tvrdí, že odpočúvanie nenariadil. V súvislosti so vzrastajúcou politickou krízou v balkánskej krajine odstúpili tento týždeň zo svojich postov už dvaja ministri ako aj šéf tajnej služby.

Tisícky ľudí protestovalo proti súčasnej vláde. Foto: Reuters, OGNEN TEOFILOVSKI
macedónsko, protesty Tisícky ľudí protestovalo proti súčasnej vláde.

Konzervatívny premiér v sobotu opäť vyhlásil, že neodstúpi, pretože by to bolo zbabelé. Za opozíciou podľa neho stoja cudzie tajné služby. Svoje tvrdenia nepodporil žiadnymi dôkazmi.

Ministerka vnútra a šéf tajnej služby tento týždeň zo svojich funkcií odstúpili. „Je to manéver, ktorý má vláde zabezpečiť prežitie,“ povedal AFP politológ Muamer Pajaziti a predpovedal, že opozícia a verejnosť sa s tým neuspokojí, podľa neho nastal čas na zmenu.

Režim obviňuje opozíciu, že sa snaží destabilizovať krajinu a to po incidente, ktorý sa minulý víkend odohral v Kumanove. Pri rozsiahlom zásahu proti údajným teroristom tam zahynulo osem policajtov a 14 ozbrojencov, ďalších 37 policajtov bolo zranených.

Väčšinu z 30 zadržaných, ktorí sú obvinení z terorizmu, tvoria Albánci z Kosova hlásiaci sa ku Kosovskej oslobodeneckej armáde (UCK). Jej ozbrojená rebélia vyústila v roku 2008 k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

Opozícia Gruevského podozrieva, že incident s albánskymi separatistami zinscenoval, aby odviedol pozornosť od škandálu s odpočúvaním nepohodlných ľudí, ktoré údajne sám nariadil. Podľa informácií kosovskej aj macedónskej tlače chcel Gruevski tvárou v tvár ohrozeniu zeme vystupovať ako „ochranca západných hodnôt a bojovník proti globálnemu terorizmu“, a vylepšiť si tak svoj obraz u verejnosti.

Zverejnenie informácií, že niektorí členovia vlády s údajnými albánskymi separatistami spolupracovali, viedlo v utorok k odvolaniu ministerky vnútra Gordany Jankulovskej a šéfa tajných služieb Sasu Mijalkova.

Gruevski stojí na čele vlády od roku 2006. Vlani v apríli v predčasných voľbách získal mandát na ďalšie štyri roky. Opozícia kvôli údajnému sfalšovaniu týchto volieb už viac ako rok bojkotuje zasadnutia parlamentu v Skopje. Vytýka premiérovi megalomanské projekty za desiatky miliónov eur, zatiaľ čo miera nezamestnanosti dosahuje 28 percent.

V Macedónsku tvoria Albánci približne štvrtinu z dvojmiliónovej populácie. V roku 2001 si separatisti snažili vynútiť si väčšie práva menšiny so zbraňou v ruke. S bývalými veliteľmi povstalcov Gruevski uzavrel koalíciu.

Šéf ruskej diplomacie vyslovil podozrenie, že krízu v Macedónsku rozdúchavajú „západní organizátori“, pretože Skopje sa odmietlo pripojiť k sankciám proti Rusku a tiež kvôli možnej úlohu pri preprave ruského plynu.

Macedónsko je už desať rokov kandidátom na vstup do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, pokroku bráni spor so susedným Gréckom o názov krajiny; Gréci považujú názov Macedónsko historicky za svoj.

121 debata chyba
Viac na túto tému: #Macedónsko #protivládne protesty