Deň po najväčšom protestnom mítingu za vyše dve desaťročia nezávislosti tejto bývalej juhoslovanskej republiky premiér Nikola Gruevski zvolal zhromaždenie na svoju podporu.
Opozícia, ktorá sa utáborila pred jeho sídlom, ho prinútila v poslednej chvíli presunúť dejisko pred budovu parlamentu. Predseda vlády však veril, že míting nazvaný Za silné Macedónsko bude dostatočnou ukážkou sily, aby odradil jeho protivníkov od radikálnych krokov.
„Som rád, že ľudia, alebo aspoň ich väčšia časť, rozpoznali tú veľkú hru, keď niekto manipuláciami, intrigami, dezinterpretáciou a klamstvami chce dosiahnuť svoje ciele,“ povedal Gruevski pre televíziu Kanal 5. Líder deväť rokov vládnucich národných konzervatívcov znova obvinil šéfa opozičných sociálnych demokratov Zorana Zaeva, že prijal úlohu bábky v rukách cudzích mocností, len aby si uzurpoval moc, ktorú voľbami nebol schopný získať. „Dali mu scenár, iní napísali aj prejavy, ktoré číta na tlačových konferenciách… Ale ľud odolal, a hoci je táto krízová situácia ťažká, máme stabilnú vládu, ktorá vie, čo treba robiť,“ dodal.
Vojna slov medzi premiérom a vodcom opozície sa stupňuje od februára, keď Zaev začal bombardovať Gruevského závažnými odhaleniami. „Bomby“, ako ich sám nazýva, majú vskutku veľký kaliber. Doteraz ich „odpálil“ už 33, pričom tvrdí, že veľa ďalších má v rezerve. Ide o nahrávky, ktoré premiéra a jeho spolupracovníkov usvedčujú zo zneužívania moci, z volebných prechmatov, manipulácie s tendrami a dokonca i z ovplyvňovania vyšetrovania prípadu protivládneho demonštranta, ktorého ubil na smrť policajt.
Foto: SITA/AP, Boris Grdanoski
Zaev tvrdí, že záznamy, ktoré získal od „vlastenca z domácich bezpečnostných štruktúr“, sú dielom macedónskych tajných služieb, ktoré nezákonne odpočúvali približne dvadsaťtisíc ľudí – nielen kritikov vlády, novinárov, prokurátorov a sudcov, ale aj západných diplomatov. Gruevski sa obhajuje tým, že odpočúvania majú na svedomí nemenované cudzie tajné služby a zverejňované nahrávky sú technicky upravené. Hoci pôvodne to tvrdo odmietal, koncom minulého týždňa prijal rezignáciu ministerky vnútra i šéfa tajných služieb, ktorým bol jeho bratranec. Opozíciu však táto „obeť“ zo strany vlády neuspokojila.
Zaev v nedeľu dostal do ulíc desaťtisíce ľudí. Podľa jeho odhadu ich bolo až stotisíc, vládne zdroje však pripúšťajú nanajvýš dvadsaťtisíc účastníkov. Mnohí demonštranti vypočuli výzvu opozičného vodcu, aby pokračovali v protestoch až do odstúpenia premiéra. Pred sídlom vlády si postavili stany a prenocovali na mieste, ktoré sa cez deň znova začalo zapĺňať.
Obavy, že by sa dva znepriatelené tábory mohli dostať do fyzického konfliktu, zmobilizovali západných diplomatov. Pod patronátom veľvyslancov EÚ a USA sa včera v Skopje konali vyjednávania medzi hlavnými politickými lídrami. Popri Gruevskom a Zaevovi sa na nich zúčastnili aj predsedovia dvoch strán macedónskych Albáncov – koaličnej i opozičnej. Podľa agentúry MIA sa im podarilo zhodnúť len na tom, že stúpenci provládnych i opozičných strán majú právo na pokojné demonštrácie. Štvorica lídrov sa tiež dohodla, že v začatom dialógu budú o týždeň pokračovať.
Dovtedy sa ešte znepriatelených vodcov dvoch hlavných strán pokúsia posadiť za jeden stôl diplomati Európskej únie. Na to, aby mohol Zaev odcestovať do Bruselu, mu včera polícia vrátila pas, ktorý mu zadržala v súvislosti s jeho trestným stíhaním za údajnú prípravu štátneho prevratu.
Hoci vláde sa včera podarilo pozvážať aj z vidieka nemálo svojich stúpencov, jej situácia je veľmi vratká. Na nedeľňajšej protivládnej demonštrácii sa totiž zúčastnilo nezvyčajne veľa etnických Albáncov. Tí nielenže slobodne mávali svojimi vlajkami v záplave macedónskych zástav, ale podľa reportáže chorvátskeho denníka Jutarnji list aj spievali macedónsku hymnu. Necelých desať dní po bojoch medzi albánskymi ozbrojencami a bezpečnostnými zložkami v Kumanove, ktoré si vyžiadali 22 mŕtvych, je to podľa pozorovateľov nečakané gesto medzietnickej jednoty v tábore protivládnych síl.
Sympatie Albáncov k protivládnym silám sa už začínajú prejavovať aj v albánskej strane, ktorá je súčasťou vládnej koalície. Na rezignáciu včera premiéra vyzvala už aj poslankyňa tejto strany Emira Mehmetiová. Na Facebooku napísala, že vyslovila dôveru koaličnej vláde, pretože verila, že kabinet krajinu privedie do Európskej únie a NATO a posilní demokratické hodnoty. Teraz je však rozčarovaná. „To už stačí. Ani občania a ani medzinárodné spoločenstvo nepodporujú nedemokratickú vládu. Je načase, aby Gruevski rezignoval,“ napísala Mehmetiová.
Gruevského vláda však má aj obhajcov. V zahraničí k nim patrí najmä Moskva. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov koncom minulého týždňa v Belehrade vyhlásil, že problémy Gruevského vlády môžu súvisieť s tým, že nepodporila sankcie Západu proti Rusku. Ako ďalší dôvod Lavrov pripustil aj záujem vlády v Skopje o projekt výstavby plynovodu Turecký prúd, „proti ktorému sú mnohí v Bruseli i za oceánom“. „Nemôžeme sa zbaviť pocitu, že je tu nejaká spojitosť,“ konštatoval Lavrov, ktorý tiež varoval pred novými „farebnými revolúciami“ a snahami o vytvorenie Veľkého Albánska, ktoré by popri samotnom Albánsku a Kosove zahŕňalo aj Albáncami obývané oblasti Macedónska, Srbska, Čiernej Hory a Grécka.