Moskva síce žiada vydanie svojich občanov, ale ako k vojakom sa k nim nehlási. Pripúšťa, že obaja pôsobili v jej ozbrojených silách, ale v čase, keď padli do zajatia, vraj už boli mimo činnej služby. Hybridná vojna tak má svojich hybridných vojnových zajatcov. V situácii, keď hovorca Kremľa Dmitrij Peskov znova opakuje, že „v Donbase nie sú a neboli ruskí vojaci“, sú osudy dvojice zadržaných vojakov viac ako zamotané. Ako môžu byť vojnovými zajatcami, keď Rusko oficiálne nie je vo vojne s Ukrajinou? A vzťahujú sa na nich potom ženevské konvencie? Alebo je Kyjev v práve, keď sa chystá postaviť ich pred súd ako teroristov?
Prvý prípad zadržania ruských vojakov na Ukrajine od vlaňajšieho augusta, keď Kyjev po niekoľkých dňoch prepustil desiatich výsadkárov, ktorí podľa Moskvy zablúdili na cudzie územie, ukrajinská strana označuje za nezvratný dôkaz agresie. „Zadržanie dvoch vojakov – Alexandra Alexandrova a Jevgenija Jerofejeva – je zjavným dôkazom porušení medzinárodného práva, ktorých sa dopúšťa Ruská federácia v súvislosti s jej agresiou proti Ukrajine,“ vyhlásil Dmytro Kuleba, predstaviteľ ukrajinského ministerstva zahraničných vecí, ktoré včera Rusku zaslalo protestnú nótu.
Prípad skomplikoval aj pozíciu šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova na včerajších rokovaniach s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. „Je nutné úplné splnenie minských dohôd (o urovnaní ukrajinského konfliktu), a to všetkými stranami,“ vyhlásil Stoltenberg v Bruseli a Lavrova upozornil, že Rusko musí stiahnuť všetky svoje jednotky a ťažké zbrane z Ukrajiny a prestať podporovať separatistov.
Seržanta Alexandrova a kapitána Jerofejeva včera v prísne stráženej kyjevskej nemocnici, kde sa zotavujú po operáciách, navštívili predstavitelia OBSE, misie EÚ i ľudskoprávnej organizácie Amnesty International. Počas krátkeho stretnutia s novinármi obaja odmietli odpovedať na otázku, či skutočne sú vojakmi ruskej armády.
Počas výsluchu sa k tomu priznali. Zverejnenie videozáznamu ich vypočúvania však vyvolalo diskusie o tom, či na to ukrajinská strana mala právo. „Je to porušenie ženevských konvencií o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami,“ poznamenal na Twitteri šéf Medzinárodného ústavu strategických štúdií François Heisbourg. „Ukrajina nepotrebuje ešte viac problémov, ako už má,“ dodal.
Kyjev však zdôrazňuje, že inú možnosť, ako dokázať svoje tvrdenie pred medzinárodnou verejnosťou, nemá. „Buď sú to vojnoví zajatci a Rusko je zapojené, alebo sú to ilegálni narušitelia hraníc a na tých sa ženevské konvencie nevzťahujú. Sami rozhodnite!“ reagovalo na Heisbourgovu kritiku ukrajinské veľvyslanectvo v Holandsku.
Budúcnosť ruských zajatcov zatiaľ zostáva zahmlená. Niektorí predstavitelia v Kyjeve navrhujú, že by mali byť vymenení za Ukrajincov, ktorých zadržiava Rusko vrátane letkyne Nadi Savčenkovej. Iní však poukazujú na to, že keďže Rusko oficiálne nie je jednou zo strán konfliktu, jeho občanov nemožno považovať za vojnových zajatcov. Nemožno ich preto ani tak ľahko vymeniť a treba ich súdiť ako teroristov, dodávajú.