Palmýra (biblický Tadmur) s monumentálnymi ruinami je jedným z archeologických klenotov Blízkeho východu. V antike to bolo významné mesto nachádzajúce severovýchodne od Damasku. Dlhé roky bolo dôležitou zastávkou pre karavány prechádzajúce cez Sýrsku púšť, vďaka čomu dostalo pomenovanie Nevesta púšte.
„Ak sa radikáli Islamského štátu zmocnia mesta, bude to znamenať skazu chrámov, historických ruín aj hrobov,“ upozornil pre agentúru SANA ešte pred útokom vládnych jednotiek Mámun Abdulkarim, šéf úradu pre sýrske starožitnosti a múzeá. Zároveň vyzval medzinárodnú koalíciu vedenú USA, aby sa aktívnejšie zapojila do ochrany spoločného svetového dedičstva.
„Nemôžeme mlčať. Zámerné ničenie kultúrnych pamiatok je vojnový zločin,“ reagovala len nedávno generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokovová v súvislosti s barbarstvom pseudoislamistov, ktorí, skrývajúc sa za Korán, relatívne nedávno ničili historické pamiatky z čias starovekej Asýrie v severoirackom Nimrúde, vzdialenom iba 40 kilometrov od Mosulu. Novodobí barbari vraj tak chcú vymazať stopy prítomnosti neislamských kultúr, čo by však podľa odborníkov len ťažko našli v islamskom náboženskom učení.
Ničeniu v Nimrúde predchádzala februárová devastácia múzea v Mosule. Zatiaľ čo však v múzeu použili novodobí barbari kladivá, v Nimrúde podľa oficiálneho Bagdadu si zobrali na pomoc ťažkú techniku vrátane buldozérov.
„Likvidácia pamiatok, ktorú pácha tzv. islamský štát, je ako ničenie synagóg a pálenie kníh v období nacizmu,“ zdôraznil britský historik Tom Holland v denníku Telegraph. Dodal, že radikáli sú odhodlaní odstrániť všetky stopy asýrskej kultúry. „Asýria je pritom staršia ako kresťanstvo,“ podotkol Holland.
Barbarstvo príslušníkov Islamského štátu dokumentuje aj pálenie starodávnych rukopisov, zemepisných a vedeckých kníh v Mali. V meste Timbuktu, vzdialenom asi 700 kilometrov od metropoly Bamako, zničili, čo sa dalo.
„Budovu inštitútu Ahmeda Baba, v ktorej bolo 20-tisíc vzácnych rukopisov, náboženských, právnických a vedeckých traktátov, oheň ťažko poškodil,“ povedal Ousmane Halle, starosta mesta, pre agentúru AP. Tamojšia univerzita v tomto asi 50-tisícovom meste bola dlhé roky centrom islamského učenia. Niektoré zo zachovaných rukopisov pochádzali až z 12. storočia. Časť písomností sa vraj podarilo zachrániť vyvezením z mesta, zatiaľ čo iné, staré aj 500 rokov, pred islamskými radikálmi ukryli.
V súvislosti s ničením „protislamských“ písomností sa spomína aj ďalší prejav barbarstva, ktorý spáchali tentoraz príslušníci Talibanu v Afganistane. Takmer 2 000 rokov pozerali kamenné sochy Budhov na úrodné údolie Bámjánu, zovreté bielymi štítmi Hindúkuša. Fanatickí moslimskí plienitelia ich mnoho ráz poškodili. Napriek tomu vždy odolali nepriazni osudu. Až fundamentalistický talibanský režim ich dal v slepej nenávisti ku všetkému neislamskému roku 2001 vyhodiť do vzduchu. Niekoľko dní trvajúce apokalyptické dielo skazy dokončili prívrženci Talibanu 13. marca 2001 s pomocou automatických pušiek, raketometov, tankov a výbušnín. Podľa BBC sa miestni stúpenci hnutia síce odmietli podieľať na odstrele, ale do Bámjánu povolali bojovníkov zo vzdialenejších končín a tí uskutočnili demoláciu pod dozorom čečenského komanda. Sochy Budhov vytesali do výklenkov kilometer dlhej pieskovcovej steny v priebehu druhého až piateho storočia nášho letopočtu. V tom čase to boli najväčšie sochy na svete. Väčší z Budhov dosahoval výšku 53 metrov a menší mal „iba“ 37. Sochy boli unikátnym dokladom prepojenia budhistickej a gréckej výtvarnej tradície.