Zdôrazňujú však tiež fakt, že príprava konkrétnej podoby operácie nazvanej EUNAVFOR-Med je po pondelkovom politickom rozhodnutí členských krajín ešte len v úplných začiatkoch.
„Chceme dať pašerákom najavo, že v rámci stanovených pravidiel použijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii,“ poznamenal tento týždeň vysokopostavený únijný činiteľ.
Drony ponúkla podľa médií napríklad Británia spolu s ďalšou technikou. Svoje možné príspevky v podobe lodí či leteckej techniky už oznámili aj Francúzsko, Taliansko alebo Španielsko.
Súčasťou diskusií i mandátu misie je pritom tiež možnosť spolupráce s partnermi mimo Európskej únie.
Operáciu povedie osvedčený veliteľ
Na veliteľovi operácie, talianskom kontraadmirálovi Enricovi Credentinovi, je teraz príprava konkrétnych plánov budúcej operácie, teda určenie, ktoré prostriedky bude na splnenie úlohy potrebovať, koľko a kedy.
Má na to mesiac, súhlas so začatím prvej fázy operácie by mali dať ministri zahraničia EÚ na rokovaní plánovanom na pondelok 22. júna alebo summite šéfov štátov a vlád dvadsaťosmičky chystanom na koniec rovnakého týždňa.
Pripravovaná operácia je súčasťou širšej európskej reakcie na terajšiu silnú migračnú vlnu. Predstavitelia EÚ však zdôrazňujú, že sama o sebe nie je riešením, rovnako ako sám o sebe nie je riešením návrh na núdzové prerozdeľovanie migrantov medzi krajiny únie podľa kvótového kľúča.
Nemenovaný vysoko postavený únijný diplomat v rozhovore s novinármi zdôraznil predovšetkým potrebu riešenia koreňov migračnej krízy v krajinách, odkiaľ sa ľudia na cestu do Európy vydávajú.
Pripomenul, že za úspechom európskej protipirátskej operácie Atalanta stála tiež intenzívna komunikácia s „ľuďmi na brehu“, aby pochopili, že pirátstvo sa nevypláca a nikam nevedie. Atalante istú dobu velil práve Credentino a operácia sa spomína ako istý model pre teraz plánovanú akciu.
EUNAVFOR-Med sa po svojom štarte stane sedemnástou operáciou v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (CSDP) Európskej únie. Spoločné náklady na prípravnú fázu a ročné trvanie, na ktoré existuje schválený mandát, sú vyčíslené na 11,8 milióna eur.
Tri fázy
Mandát predpokladá tri fázy operácie. V prvej ide o detekciu a sledovanie migračných sietí pomocou spravodajských prostriedkov a hliadkovanie na otvorenom mori. Zistené údaje by sa mali zdieľať aj s európskymi agentúrami ako je Frontex, Europol, Európsky podporný azylový a migračný úrad, ale aj ďalšie európske misie v rámci CSDP.
Foto: SITA/AP, Binsar Bakkara
Druhá fáza predpokladá možný vstup európskych síl na palubu plavidiel, u ktorých existuje podozrenie, že sa používajú na prevádzačstvo alebo na obchodovanie s ľuďmi. Malo by byť možné ich prehľadať, zaistiť či za podmienok medzinárodného práva odkloniť z kurzu.
Vo výsostných vodách napríklad Líbye mandát takýto postup umožní v súlade s platnou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN alebo so súhlasom dotknutého pobrežného štátu. Obe tieto podmienky sa však európska diplomacia ešte len chystá dosiahnuť.
V tretej fáze mandát predpokladá, opäť so súhlasom príslušnej krajiny a rezolúciou BR OSN, „prijatie všetkých nevyhnutných opatrení proti plavidlu a súvisiacim prostriedkom“. Mandát priamo zmieňuje možnú likvidáciu lodí, či znemožnenie ich ďalšej prevádzky.
Isté teraz je, že v júni by členské krajiny mali odsúhlasiť začiatok prvej fázy operácie. Pred prechodom k ďalším fázam by mala EÚ vždy posúdiť, či boli splnené príslušné podmienky a vziať do úvahy práve prijaté rezolúcie OSN a získanie súhlasu príslušných krajín.