A po jej skončení, ako konštatovalo velenie medzinárodnej koalície, "nebolo jasné, kde sa ktoré sily nachádzajú“.
Sunnitskí radikáli obsadením Ramadi pokračujú v postupe na Bagdad vzdialený od mesta iba sto kilometrov. Sunnitský trojuholník tvorený vrcholmi v podobe miest Bagdad, Tikrít a Ramadi tak má čoraz ostrejšie hrany.
„Čiastkové prehry sú poľutovaniahodné, ale nie sú nezvyčajné,“ reagoval náčelník spojených štábov amerických síl generál Martin Dempsey, citovaný Reuters, a odmietol tvrdenie niektorých pozorovateľov, podľa ktorých Irak prehral boj s islamskými radikálmi.
Podľa viacerých politológov nárast aktivít Islamského štátu má regionálny rozmer. Má totiž prepojenie s udalosťami v susednej Sýrii. Strategická provincia Anbár napokon leží na hranici zo Sýriou a teroristi z Islamského štátu dúfajú, že ich druhovia bojujúci v Sýrii proti vláde v Damasku dosiahnu rovnaké úspechy na druhej strane hranice. Regionálny rozmer aktivít islamských radikálov potvrdzujú aj slová šéfa diplomacie USA Johna Kerryho, podľa ktorých sa Washington obáva, že Al-Kajdá a Islamský štát sa usilujú ovládnuť nielen Irak, ale aj Sýriu. Viac svetla by do riešenia neľahkej situácie mohlo priniesť medzinárodné rokovanie o Blízkom východe v Paríži, naplánované na 2. júna.
„Na programe summitu bude situácia v Sýrii aj v Iraku,“ citujú agentúry zo stredajšieho vyhlásenia Stéphane Le Folla, hovorcu francúzskeho kabinetu. Zároveň potvrdil aj účasť ministra Kerryho, ktorého krajina vedie koaličné sily v boji s islamskými extrémistami. Od augusta minulého roku spomínaná desaťčlenná medzinárodná koalícia bombarduje postavenia príslušníkov Islamského štátu v Iraku a od septembra útočia aj v Sýrii. Zatiaľ bez očakávaného efektu. Napokon pád Ramadi to potvrdzuje.
Iracká armáda podporovaná šiitskymi milíciami sa pripravuje získať späť strategické mesto, z ktorého podľa informácií Reuters zatiaľ utieklo už viac ako 40-tisíc jeho obyvateľov. Hlavne do Bagdadu. Úrady sa spočiatku obávali, že medzi utečencami budú aj islamskí radikáli. Napokon vláda v Bagdade udelila utečencom z provincie Anbár dočasné povolenie na vstup do metropoly.
Pomoc pri opätovnom navrátení Ramadi pod kontrolu Bagdadu prisľúbil aj prezident USA Barack Obama. Na operatívne zvolanom rokovaní za účasti všetkých silových zložiek potvrdil urýchlené dodávky zbraní vládnym silám v Iraku, ako aj zrýchlený výcvik vojakov a policajtov, ale aj zintenzívnenie leteckých útokov medzinárodnej koalície na postavenie islamských radikálov. Pomocnú ruku ponúkol aj Teherán. Hovorca iránskeho prezidenta citovaného agentúrami oznámil, že sa tak stane vzápätí, ako o pomoc oficiálne požiada Bagdad.
„Pomôžeme irackému ľudu aj vláde, ak to budú žiadať. Irán bude brániť irackú suverenitu,“ potvrdil aj v stredu v Bagdade iránsky minister obrany Hosejn Dehkan po rokovaní s irackým premiérom Hajdarom Abádím a rezortným kolegom Chálidom Ubajdím. Napokon bol to práve iracký premiér, ktorý vzápätí po páde Ramadi požiadal o pomoc Výbor národnej mobilizácie, ktorý zastrešuje šiitské skupiny priamo podriadené Iránu.