Očakáva sa, že v piatok, v hlavný deň rokovania, zaznie o. i. potvrdenie diferencovaného prístupu únie k partnerským štátom. Nemecká kancelárka Angela Merkelová ešte pred summitom zdôraznila, že Východné partnerstvo nie je zamerané proti Rusku.
V Rige sa ešte pred rokovaním zišli aj exprezidenti krajín Východného partnerstva. Pri tejto príležitosti bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko poskytol rozhovor kyjevskému celoštátnemu denníku Segodňa.
Na otázku týkajúcu sa odloženia minimálne do 1. januára 2016 zavedenia bezvízového režimu pre Ukrajincov, reagoval Juščenko konštatovaním, že zatiaľ je všetko iba rétorika.
„O akom bezvízovom styku môže byť reč, ak stále ho máme s Ruskom, keď nekontrolujeme svoje hranice,“ pripomenul exprezident. Zároveň tvrdil, že to nie je otázka Ukrajiny, ako sa to dnes podľa neho nesprávne prezentuje „Je to otázka Ruska. Ide o geopolitickú výzvu, a tak musíme nájsť jej geopolitické riešenie,“ dodal Juščenko.
Jeden z lídrov „oranžovej revolúcie“ sa zmienil aj o dnešnej úlohe Európy. „Ide o zložitý systém záujmov. Európa by chcela byť na kontinente ťahúňom iniciatív. Zdá sa mi však, že jej ambície prevyšujú možnosti,“ povedal Juščenko v súvislosti hlavne s politikou Putina, ktorý podľa neho nebral nikdy vážne „sólistov európskej politiky“.
"Ukrajinská otázka už omrzela svet. Nie sme už ani na druhom či treťom mieste záujmu. Ukrajinu odháňajú ako dotieravú muchu. Svet aj jednotlivé štáty majú svoje problémy. Záujem o Ukrajinu už nie je taký, ako to bolo pôvodne. Ukrajinská otázka je už minulosťou. Rusko, Európa a USA by preto mali vytvoriť formát, v ktorom by mali úlohu ako rozhodujúce strany riešenia konfliktu,“ povedal ukrajinský exprezident.
Reč sa zvrtla aj na otázku hodnotenia dnešnej vládnej moci v Kyjeve. „Nechcem to urobiť z viacerých dôvodov. Napríklad aj preto, lebo nie je dnes vhodné pristrihnúť krídla vládnej moci,“ povedal Juščenko. Zároveň zdôraznil potrebu hovoriť o finančnej stabilite.
„Ak ste stratili nad ňou kontrolu, tak ste stratili kontrolu nad cenami a peniazmi. Premárnili ste tak príležitosť nielen ekonomického rozvoja, ale aj všetkých sociálnych otázok. Na druhej strane sme svedkami 30-percentnej inflácie a devalvácie, ktorá za posledných 15 či 16 mesiacov dosiahla 320 percent. Strata finančnej stability nás doviedla k situácii, keď straty z destabilizácie ekonomiky sú oveľa väčšie ako z vojny. Nech mi prepáčia tí, ktorým sa moje slová nepáčia, ale to je druhý front. Z tohto pohľadu sú hospodárske straty oveľa zarážajúcejšie, ako straty z prvého, vojenského frontu,“ konštatoval Juščenko. Podľa neho jedným z výsledkov spomínaného stavu je strata zahraničných investícií, ktorá, ako uviedol, len za minulý rok dosiahla výšku 12 miliárd dolárov.
„Z ukrajinských bánk vybrali Ukrajinci viac ako 200 miliárd hrivien, asi 20 miliárd dolárov. Obyvateľstvo je indikátorom. Ak nedôverujem politike krajiny, v tomto konkrétnom prípade hospodárskej politike, tak nezverím svoje peňažné bohatstvo štátu,“ analyzoval situáciu Juščenko. Zároveň pripomenul, že krajina, ktorá nedokáže stabilizovať ceny a peniaze, nemôže rátať s dynamickým ekonomickým rastom.
„Aj preto máme v tomto roku plánovaný pokles HDP o 12 percent. A to je katastrofa. Musíme prehodnotiť makropolitiku. Namiesto zmrazovania, vytvárania obrovského štátneho deficitu a ich financovania na úkor Národnej banky,“ povedal na záver ukrajinský exprezident.