Chcú tak vziať vietor z plachiet britskému premiérovi Davidovi Cameronovi. Ten totiž plánuje do roku 2017 vyhlásiť referendum o zotrvaní Británie v únii. Podľa jeho najnovších vyhlásení by sa malo uskutočniť už v budúcom roku.
Ešte predtým sa pokúša s členskými štátmi vyrokovať lepšie postavenie krajiny v európskom spoločenstve. Napríklad tým, že obmedzí príchod imigrantov z členských štátov vrátane tých slovenských. Stopnúť chce najmä tých imigrantov, ktorí do krajiny prichádzajú poberať štedré sociálne dávky a nepracujú. Zmeny pravidiel si však vyžadujú otvorenie Lisabonskej zmluvy (novelizovaná zakladajúca zmluva EÚ).
Merkelová však včera v Berlíne zásah do základných zmlúv EÚ ostro kritizovala s tým, že práve hlbšia integrácia smerom k politickej únii znamená nutnú podmienku na prekonanie ekonomických problémov naprieč európskymi štátmi. Nutnosť pristúpenia k tomuto kroku je pre európskych politikov známa už od začiatku európskej krízy. Podľa ekonómov správny čas na jej zrealizovanie prichádza práve v tomto čase, keď Grécko stojí na pokraji svojich síl a ozývajú sa hlasy o vystúpení krajiny z eurozóny.
Cameron však trvá na svojom a európskym politikom v týchto dňoch podľa jeho slov „tlmočí“ pocity Britov, ktorí nie sú so súčasným stavom spokojní a chcú v Európe zmenu. Naráža najmä na prebujnenú byrokraciu, prílev imigrantov, do Británie ako aj ich veľký príspevok do spoločného európskeho rozpočtu.
Ak by Cameron predsa len pritlačil Brusel k zmene pravidiel, neznamenalo by to automaticky rýchly proces. Schválenie nových dohôd by pritom muselo v niektorých krajinách prejsť referendom. To by mohlo napríklad naraziť na protieurópsky Národný front Mariny Le¤Penovej vo Francúzsku. Schválenie by sa vyžadovalo aj od samotného Európskeho parlamentu.
„Veľká Británia nikdy nestála o zjednotenie Európy. Je to skôr projekt Nemecka, Francúzska a Beneluxu. Británia tam bola do doby, kým cítila z tohto členstva výhody. Teraz cíti, že viac dopláca, ako z nej prijíma. Británia si uvedomuje, že pre ňu bude lepšia ekonomická spolupráca s EÚ podobne ako Nórsko alebo Švajčiarsko, než byť členom EÚ,“ myslí si Jaroslav Brzoň, investičný stratég spoločnosti Best Buy Investment.
Briti nie sú aktuálne členmi eurozóny ani Schengenskej dohody o bezpasovom cezhraničnom cestovaní. Ak by došlo k ich odchodu z únie, pravdepodobne by sa uchýlili k členstvu v Európskom združení voľného obchodu (EFTA), ktoré združuje Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. To by uľahčilo pohyb tovarov medzi britským a európskym trhom. Briti by tak museli naďalej podliehať väčšine pravidiel únie, ktoré teraz kritizujú. Napríklad Nórsko rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie.
Samotní bežní Briti však v poslednom prieskume odmietajú protieurópske nálady. Za zotrvanie Británie v EÚ je 45 percent obyvateľov, čo je najviac za posledné štyri roky. Za vystúpenie z únie v poslednom prieskume verejnej mienky hlasovalo 35 percent respondentov.