Vučič sa však v stredu stal prvým predsedom srbskej vlády, ktorý oficiálne navštívil Albánsko. Prijal ho jeho partner Edi Rama. Dnes sa ešte Vučič zúčastní na rokovaniach regionálneho ekonomického fóra.
Návšteva srbského premiéra prichádza v čase, keď sa Balkán opäť dostal na mapu konfliktov. Kríza v Macedónsku ukázala, že v regióne zostáva veľa politických problémov, ktoré môžu prerásť aj do násilia.
"Srbsko aj Albánsko by určite mali hrať dôležitú regionálnu úlohu pri riešení situácie v Macedónsku, aspoň čo sa týka niektorých oblastí,“ reagoval pre Pravdu Christian Costamagna, odborník na krajiny bývalej Juhoslávie na Východopiemontskej univerzite. "Albánska politická reprezentácia by mal prestať hovoriť o veľkom Albánsku a spojení regiónov, ktoré obývajú Albánci. Hranice v Európe by sme nemali prepisovať, a už vôbec nie násilím. Srbské politické elity sa vo veľkej miere dištancovali od minulosti. No je potrebné nájsť konečnú dohodu medzi Belehradom a Prištinou, inak to bude permanentný spúšťač budúcich kríz,“ myslí si Costamagna.
Problém nezávislosti Kosova, ktoré Slovensko spolu s ďalšími štyri krajinami EÚ neuznáva, sa ukázal aj počas návštevy premiéra Ramu v Belehrade. Vlani v novembri v srbskej metropole albánsky predseda vlády uviedol, že Srbsko by malo uznať fakt, že Kosovo je nezávislým štátom. Vučič tieto slová označil za provokáciu.
Situácia v Macedónsku je v prvom rade spôsobená politickou krízou v súvislosti s autoritárskymi tendenciami premiéra Nikolu Gruevského. Na demonštráciách proti jeho vláde sa zúčastňujú opozične naladení Macedónci aj Albánci. Potvrdil to Ján Cingeľ zo Slovenskej atlantickej komisie, ktorý pred niekoľkými dňami navštívil Macedónsko.
Politické turbulencie však môžu podpáliť aj tlejúce plamienky etnického konfliktu. Deviateho a desiateho mája v macedónskom Kumanove pri prestrelke medzi políciou a albánskymi ozbrojencami zahynulo 22 ľudí, z toho osem príslušníkov bezpečnostných zložiek. Nezdá sa, že by išlo o zárodok väčšieho konfliktu a násilie mohlo mať aj kriminálne pozadie. Na pohrebe deviatich zlikvidovaných ozbrojencov sa však v utorok v Kosove zúčastnili tisíce ľudí.
"Európska únia by sa mala veľmi aktívne zapojiť do riešenia krízy v Macedónsku. V posledných rokoch bola EÚ pasívna, hoci Skopje ustupovalo od reforiem a v krajine rástli autoritatívne tendencie,“ reagovala pre Pravdu Natasha Wunschová, odborníčka na Balkán z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy. "Súčasná politická kríza môže smerovať k destabilizácii situácie nielen v Macedónsku,“ varovala expertka.