V tomto duchu televízia obhajovala aj sovietsku inváziu do Československa v auguste 1968, ktorá podľa stanice predstavovala „skutočne vážnu skúšku zjednotených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy“.
Podľa riaditeľa Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky Oldřicha Tůmu je film „pozoruhodným návratom k najsprofanovanejším metódam sovietskej propagandy, ktorými sa Moskva v roku 1968 pokúšala obhajovať intervenciu“. Tá podľa medzinárodného práva nebola ničím iným než nevyprovokovanou agresiou proti suverénnemu štátu, upozornil historik.
„Je nemožné neklásť si otázku, čo tento obrat a návrat k dávnym metódam dezinterpretácie dejín znamená. Veď od intervencie sa svojho času jasne dištancovali Michail Gorbačov, Boris Jeľcin i Vladimír Putin. Tiež celá plejáda ruských historikov…,“ povedal v reakcii Tůma. Takýto neprijateľný prístup ruskej televízie nemožno podľa neho nič, len pranierovať.
Zodpovedná je pražská opozícia, tvrdí film
„Strieľali po nás zhora z guľometov,“ tvrdí v snímke pred budovou Národného múzea v Prahe bývalý komunistický poslanec ruskej Štátnej dumy Jurij Sinelščikov. Na invázii sa zúčastnil ako čatár spojovacieho práporu. Jeho spomienky na „paľbu z ručných guľometov a automatických zbraní po sovietskych vojakoch v zhora otvorených transportéroch“ a „horiace tanky“ sú prestrihané so sovietskym propagandistickým filmom z roku 1969 „Československo, rok skúšok“.
V ňom v pražských uliciach hynú potomkovia osloboditeľov z mája 1945. Zodpovednosť za „udalosti roku 1968“ film kladie na pražskú opozíciu a jej „údernú silu“, Klub 231, združujúci podľa Sinelščikova odsúdených esesákov, fašistov a kolaborantov. Podľa snímky nešlo o žiadnych opozičníkov, ale skôr o „žoldnierov“.
„NATO sa chystalo vtrhnúť do Československa, do Prahy. Boli tam už pripravené jednotky,“ tvrdí v snímke posledný náčelník štábu síl Varšavskej zmluvy z rokov 1989–90 Vladimir Lobov, ktorý sa na invázii v roku 1968 zúčastnil ako kapitán. Jeho tankisti podľa filmu obsadili pražské mosty, ministerstvo vnútra, generálny štáb a ďalšie kľúčové pozície.
Rossija 1: V Prahe sa chystal ozbrojený prevrat
Tieto akcie vysvetľuje v snímke ruský „výskumník dejín Varšavskej zmluvy“ Vladimir Bruz ako dôsledok „socialistického internacionalizmu“, ktorý stanovoval „povinnosť poskytnúť priateľovi pomoc a podporu v prípade ohrozenia socialistických vymožeností“. A podľa ruskej televízie „je nesporným faktom, že sa v Prahe chystal ozbrojený prevrat“.
Podobné sú aj tvrdenia prevzaté zo sovietskych filmov „Československo, rok skúšok“ a „Odpor nepriateľom socializmu“: hranica so západným Nemeckom bola dokorán, v Československu bolo 368-tisíc západných Nemcov, v Prahe a ďalších mestách sa našli tajné sklady zbraní, „s ktorých pomocou chceli nepriatelia československého ľudu vytvoriť situáciu beztrestného teroru a doviesť veci k ozbrojeným zrážkam a krviprelievaniu“.
Opäť tvrdili vyvrátené
Podľa historika Tůmu film opakuje mnohokrát vyvrátené tvrdenie o príprave ozbrojeného prevratu a skladoch zbraní, ktoré sovietske vojská objavili (v skutočnosti išlo o sklady zbraní Ľudových milícií) alebo o prípravách NATO na aktívny zásah v Československu. Západ sa po celý čas „československej krízy“ správal úplne pasívne, pripomenul.
„Na ruskom prístupe dobre vidieť, ako efektívne môže fungovať propaganda, ktorá trvá viac ako 40 rokov. A pre nás je to predovšetkým ďalší príklad toho, aké dôležité je mať demokratickú spoločnosť s nezávislou historickou reflexiou,“ komentovala francúzska historička a politologička Muriel Blaiveová z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe.
Rusko sa pravidelne ohradzuje proti „prepisovaniu dejín“, čím však myslí predovšetkým spochybňovanie vlastnej interpretácie dejín a predovšetkým sovietskych zásluh na víťazstve nad nacistickým Nemeckom.
Jeľcin aj Putin vpád odsúdili
Niekdajší ruský prezident Boris Jeľcin počas návštevy Prahy v roku 1993 augustovú inváziu do Československa odsúdil ako neprípustnú. Dodal ale, že demokratické Rusko nenesie v tejto veci žiadnu zodpovednosť, pretože vina padá na bývalé vedenie Sovietskeho zväzu.
Jeľcinov nástupca Vladimir Putin v Prahe v roku 2006 uznal morálnu zodpovednosť Ruska za vpád vojsk.
Bývalý najvyšší predstaviteľ ZSSR Michail Gorbačov august 1968 pri návšteve Prahy v roku 1987 nespomenul, hoci to mnohí očakávali. Neskôr vyhlásil, že ho to mrzelo, ale že politické okolnosti to nepripúšťali.