Rusi obhajujú inváziu z augusta 1968: Do Prahy chcelo vtrhnúť NATO

29.05.2015 14:20, aktualizované: 22:43
Československo, sovietske tanky
Takto to vyzeralo 22. augusta 1968 pri Hlavnej pošte v Bratislave. Autor:

Ruská štátna televízia Rossija 1 odvysielala tento mesiac dokumentárny film o "odtajnených stránkach" dejín vojenského paktu Sovietskeho zväzu a jeho satelitov, Varšavskej zmluvy. Tá podľa snímky bola obranným spojením, ktoré chránilo sovietskych spojencov pred "agresívnou" Severoatlantickou alianciou.

V tomto duchu televízia obhajovala aj sovietsku inváziu do Československa v auguste 1968, ktorá podľa stanice predstavovala „skutočne vážnu skúšku zjednotených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy“.

Podľa riaditeľa Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky Oldřicha Tůmu je film „pozoruhodným návratom k najsprofano­vanejším metódam sovietskej propagandy, ktorými sa Moskva v roku 1968 pokúšala obhajovať intervenciu“. Tá podľa medzinárodného práva nebola ničím iným než nevyprovokovanou agresiou proti suverénnemu štátu, upozornil historik.

Kontroverzný dokumentárny film, ktorý odvysielala televízia Rossija 1.

„Je nemožné neklásť si otázku, čo tento obrat a návrat k dávnym metódam dezinterpretácie dejín znamená. Veď od intervencie sa svojho času jasne dištancovali Michail Gorbačov, Boris Jeľcin i Vladimír Putin. Tiež celá plejáda ruských historikov…,“ povedal v reakcii Tůma. Takýto neprijateľný prístup ruskej televízie nemožno podľa neho nič, len pranierovať.

Zodpovedná je pražská opozícia, tvrdí film

„Strieľali po nás zhora z guľometov,“ tvrdí v snímke pred budovou Národného múzea v Prahe bývalý komunistický poslanec ruskej Štátnej dumy Jurij Sinelščikov. Na invázii sa zúčastnil ako čatár spojovacieho práporu. Jeho spomienky na „paľbu z ručných guľometov a automatických zbraní po sovietskych vojakoch v zhora otvorených transportéroch“ a „horiace tanky“ sú prestrihané so sovietskym propagandistickým filmom z roku 1969 „Československo, rok skúšok“.

V ňom v pražských uliciach hynú potomkovia osloboditeľov z mája 1945. Zodpovednosť za „udalosti roku 1968“ film kladie na pražskú opozíciu a jej „údernú silu“, Klub 231, združujúci podľa Sinelščikova odsúdených esesákov, fašistov a kolaborantov. Podľa snímky nešlo o žiadnych opozičníkov, ale skôr o „žoldnierov“.

„NATO sa chystalo vtrhnúť do Československa, do Prahy. Boli tam už pripravené jednotky,“ tvrdí v snímke posledný náčelník štábu síl Varšavskej zmluvy z rokov 1989–90 Vladimir Lobov, ktorý sa na invázii v roku 1968 zúčastnil ako kapitán. Jeho tankisti podľa filmu obsadili pražské mosty, ministerstvo vnútra, generálny štáb a ďalšie kľúčové pozície.

Rossija 1: V Prahe sa chystal ozbrojený prevrat

Tieto akcie vysvetľuje v snímke ruský „výskumník dejín Varšavskej zmluvy“ Vladimir Bruz ako dôsledok „socialistického internacionalizmu“, ktorý stanovoval „povinnosť poskytnúť priateľovi pomoc a podporu v prípade ohrozenia socialistických vymožeností“. A podľa ruskej televízie „je nesporným faktom, že sa v Prahe chystal ozbrojený prevrat“.

Podobné sú aj tvrdenia prevzaté zo sovietskych filmov „Československo, rok skúšok“ a „Odpor nepriateľom socializmu“: hranica so západným Nemeckom bola dokorán, v Československu bolo 368-tisíc západných Nemcov, v Prahe a ďalších mestách sa našli tajné sklady zbraní, „s ktorých pomocou chceli nepriatelia československého ľudu vytvoriť situáciu beztrestného teroru a doviesť veci k ozbrojeným zrážkam a krviprelievaniu“.

Opäť tvrdili vyvrátené

Podľa historika Tůmu film opakuje mnohokrát vyvrátené tvrdenie o príprave ozbrojeného prevratu a skladoch zbraní, ktoré sovietske vojská objavili (v skutočnosti išlo o sklady zbraní Ľudových milícií) alebo o prípravách NATO na aktívny zásah v Československu. Západ sa po celý čas „československej krízy“ správal úplne pasívne, pripomenul.

„Na ruskom prístupe dobre vidieť, ako efektívne môže fungovať propaganda, ktorá trvá viac ako 40 rokov. A pre nás je to predovšetkým ďalší príklad toho, aké dôležité je mať demokratickú spoločnosť s nezávislou historickou reflexiou,“ komentovala francúzska historička a politologička Muriel Blaiveová z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe.

Rusko sa pravidelne ohradzuje proti „prepisovaniu dejín“, čím však myslí predovšetkým spochybňovanie vlastnej interpretácie dejín a predovšetkým sovietskych zásluh na víťazstve nad nacistickým Nemeckom.

Jeľcin aj Putin vpád odsúdili

Niekdajší ruský prezident Boris Jeľcin počas návštevy Prahy v roku 1993 augustovú inváziu do Československa odsúdil ako neprípustnú. Dodal ale, že demokratické Rusko nenesie v tejto veci žiadnu zodpovednosť, pretože vina padá na bývalé vedenie Sovietskeho zväzu.

Jeľcinov nástupca Vladimir Putin v Prahe v roku 2006 uznal morálnu zodpovednosť Ruska za vpád vojsk.

Bývalý najvyšší predstaviteľ ZSSR Michail Gorbačov august 1968 pri návšteve Prahy v roku 1987 nespomenul, hoci to mnohí očakávali. Neskôr vyhlásil, že ho to mrzelo, ale že politické okolnosti to nepripúšťali.

#Rusko #NATO #okupácia Československa #ZSSR #Varšavská zmluva #Rossija
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk