Veľkorysý projekt však nevyvoláva len nadšenie. A to nielen pre politické zafarbenie, ktoré mu pridáva rusko-ukrajinský konflikt.
Kolos, ktorý aj s podstavcom má merať vyše 24 metrov a vážiť asi 330 ton, sa nepozdáva viacerým pamiatkarom, ochranárom i obyvateľom z okolia Vrabčích hôr, kde má stáť. Petíciu proti vztýčeniu pamätníka dovčera podpísalo vyše 52-tisíc ľudí vrátane mnohých študentov a pedagógov Moskovskej štátnej univerzity.
Tí napísali aj otvorený list prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Vyzývajú ho v ňom, aby bola socha postavená niekde inde, nie pod oknami ich alma mater. Výšková budova univerzity, postavená v slohu takzvaného stalinského empíru, je ako jeden z hlavných symbolov Moskvy pamiatkovo chránená. Obrí Vladimír, s krížom v pravici a mečom za pásom, podľa kritikov naruší architektonický ráz okolia. Navyše zvolené miesto je geologicky nestabilné a akýkoľvek zásah hrozí zosuvmi pôdy.
Bronzová socha kniežaťa na žulovom podstavci však má aj veľa stúpencov, ktorí ju chcú mať práve na exkluzívnom mieste s výhľadom na ruskú metropolu. Tí za vztýčenie pamätníka na Vrabčích horách tiež spísali petíciu a za krátky čas získali viac podpisov ako ich protivníci. „Musí stáť vysoko nad riekou Moskva, aby sa to podobalo na kopec nad Dneprom,“ cituje Valentina Lebedeva, predsedu Zväzu pravoslávnych občanov, portál Newsru.
V Kyjeve nad Dneprom, v ktorého vodách vládca Kyjevskej Rusi kázal krstiť poddaných, má knieža Vladimír sochu už viac ako pol druha storočia. V podobnom prostredí a nápadne podobne stvárnenú chcú mať teraz Rusi aj doma, vo svojom hlavnom meste. „Tento rok je rokom boja o naše dedičstvo, bojom s tými, ktorí nás o to dedičstvo chcú pripraviť a zraziť na kolená,“ vysvetľuje Lebedev, prečo aj Moskva musí mať na dobre viditeľnom mieste svojho Vladimíra.
O pompéznych oslavách tisícročnice kniežaťa krstiteľa už dávnejšie rozhodol prezident Putin. Šéf Kremľa sa svojím menovcom zaštiťoval aj po vlaňajšom zabratí Krymu. „Práve tu sa nachádza duchovný prameň utváranie mnohotvárneho, ale monolitného ruského národa a centralizovaného ruského štátu. Veď práve na Kryme, v starobylom Chersonese, prijal krst knieža Vladimír a potom pokrstil celú Rus,“ vysvetľoval, prečo sa tohto „ruského Jeruzalemu“ jeho krajina nikdy nevzdá.
Minister kultúry Vladimir Medinskij, ktorý je jedným z hlavných patrónov pripravovaného pamätníka na Vrabčích horách, odmieta argument, že knieža Vladimír bol spätý s Kyjevom a s Moskvou nemal nič spoločné. „Moskovské kniežatá boli priamymi potomkami knieža Vladimíra, a to dokonca aj v časoch, keď Kyjev bol územím Poľska. Vladimír má silnejšie prepojenie s Moskvou ako s Kyjevom,“ vyhlásil.
Za necelé dva mesiace, ktoré zostávajú do tisícročnice úmrtia kniežaťa Vladimíra, jeho pamätník Moskovčania vztýčiť nestihnú. Slávnostne by však mal byť odhalený do štyroch mesiacov po júlovom výročí. O tom, že sa tak stane, nepochybujú ani kritici projektu. „Je to čiste politická akcia, kategoricky povedané, je to prenesenie Kyjeva do Moskvy,“ povedal pre BBC architekt Jevgenij Ass.
Podľa historika Nikolaja Svanidzeho vláda by rada vytvorila paralelu medzi krstiteľom Rusi a súčasným ruským prezidentom. „Knieža Vladimír prijal krst na Kryme, Putin vrátil Krym do ruského lona. Táto paralela má vyzdvihnúť prezidenta v očiach súčasníkov i potomkov a tiež posvätiť pripojenie Krymu k Rusku,“ povedal pre agentúru RBK.