„Leonid zomrel vo štvrtok vo svojom dome pri Paríži. Bol to skvelý človek, ktorý musel prejsť v živote hroznými skúškami," povedala Pljuščova priateľka a bývalá disidentka Arina Ginzburgová.
Matematik Pljušč sa v Sovietskom zväze aktívne venoval rozširovaniu samizdatu, teda nelegálnej literatúry, v roku 1972 ho zatkli v Kyjeve za „protisovietsku činnosť“. Úrady mu vyčítali hlavne to, že patril k prvej organizovanej disidentskej skupiny v bývalom ZSSR, ktorá obhajovala ľudské práva.
Nasledujúci rok ho umiestnili na psychiatrii v Dnepropetrovsku na východe Ukrajiny a pod zámienkou, že trpí schizofréniou, musel takmer tri roky brať tzv. neuroleptiká. Neuroleptiká, nazývané tiež antipsychotiká, sú lieky, ktoré potláčajú bludy a halucinácie. Okrem silného utlmujúceho účinku mala prvá generácia týchto liekov aj závažné nežiadúce účinky.
„Pod vplyvom neuroleptík som sa čoskoro dostal do stavu emocionálnej a morálnej „hluchoty“, stratil som pamäť, nesúvisle som koktal nezmysly. Ako zaklínadlo som si hovoril, že nesmiem na nič zabudnúť, nekapitulovať. Mal som skutočne šialený strach,“ napísal Pljušč neskôr vo svojich pamätiach, ktoré vo Francúzsku vyšli pod názvom „Na karnevale dejín“. Vďaka medzinárodnej kampani na Západe Pljušča v roku 1975 oslobodili a potom emigroval do Francúzska.
„Leonid Pljušč bol podrobený najstrašnejším skúškam, mučeniu v pekle psychiatrických liečební,“ uviedol iný sovietsky disident, nositeľ Nobelovej ceny, akademik Andrej Sacharov. Pljuščov prípad, spolu s prípadní poetky Natalije Gorbanevskej a generála Petra Hryhorenka, pomohol odhaliť zneužívanie psychiatrie v ére sovietskeho vodcu Leonida Brežneva proti psychicky úplne zdravým odporcom komunistického zriadenia.