Vrcholom jeho cesty bola omša, ktorú začal o 11:00 na olympijskom štadióne a ktorej sa zúčastnilo okolo 65 000 veriacich.
Ešte predtým sa najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi stretol s členmi kolektívnej hlavy štátu, predsedníctva, Chorvátom Draganom Čović, Srbom Mladenom Ivaničom a Bosniakom Bakirom Izetbegovičom. V popoludňajšom programe má potom najmä ekumenické stretnutia. Rád by tiež navštívil mládežnícke centrum, kým večer odletí späť do Vatikánu.
Pápeža na sarajevskom letisku privítal chorvátsky člen predsedníctva Bosny a Hercegoviny Čović, apoštolský nuncius Luigi Pezzuto a skupina 150 detí v ľudových krojoch Chorvátov, Srbov i Bosniakov.
František pred niekoľkými dňami vyhlásil, že do Bosny príde, aby v krajine podporil povojnový proces zmierenia. Zároveň chce povzbudiť katolícku chorvátsku komunitu, ktorá tvorí zhruba 15 percent obyvateľstva a neustále sa zmenšuje, pretože predovšetkým mladí Chorváti odchádzajú kvôli zlej ekonomickej a sociálnej situácii do zahraničia.
„Pozývam vás katolíkov, aby ste stáli po boku svojich krajanov ako svedkovia svojej viery a božej lásky a pracovali pre spoločnosť, ktorá kráča k mieru, spolužitiu a spolupráci,“ vyhlásil pápež vo videoposolstve zverejnenom tento týždeň.
Pápežovu návštevu sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia. Obavy vzrástli, keď islamisti hlásiaci sa k radikálnej organizácii Islamský štát (IS) v predvečer príchodu Františka do Sarajeva vyzvali ku „svätej vojne“ na Balkáne. Podľa bosnianskych médií je v sobotu v Sarajeve v pohotovosti viac ako 5 000 policajtov a na nasadenie sú pripravené aj vrtuľníky bosnianskych ozbrojených síl.
Bosna a Hercegovina je dvadsať rokov po občianskej vojne stále rozdelená a nedôvera medzi tamojšími hlavnými národmi – islam vyznávajúci Bosniaci (predtým Moslimovia), katolíckymi Chorvátmi a pravoslávnymi Srbmi – je naďalej zjavná. František pred niekoľkými dňami vyhlásil, že do Bosny príde, aby v krajine podporil povojnový proces zmierenia.
Vojna, ktorá v rokoch 1992 až 1995 v Bosne sprevádzala rozpad bývalej Juhoslávie si vyžiadala životy približne 100 000 ľudí a tisíce ďalších sú doteraz nezvestní. Na základe Daytonských mierových dohôd, ktoré vojnu ukončili, krajinu tvoria dve entity s rozsiahlou autonómiou – bosniansko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republika srbská (RS).
Značná časť bosnianskych Chorvátov má rovnako občianstvo susedného Chorvátska, čo jej otvára dvere do Európskej únie.
Podľa sčítania ľudu z roku 2013 tvoria Bosniaci najväčšiu časť bosnianskej populácie, 48,4 percenta. Podiel Srbov je 32,7 percenta a Chorvátov 14,6 percenta. Pápež navštívil Sarajevo už v roku 1997. Bol to Ján Pavol II., ktorý do Bosny zavítal ešte raz o šesť rokov neskôr, keď býval v Banja Luke, metropole Republiky srbskej.
Pápež František: Vojnu vyvolávajú tí, ktorí si želajú konflikt medzi kultúrami a civilizáciami
„Je to svojím spôsobom tretia svetová vojna podávaná po kúskoch a v kontexte globálnej komunikácie je tu cítiť klímu vojny,“ povedal pápež počas omše. „Je to klíma, ktorú vyvolávajú a zámerne podnecujú najmä tí, ktorí si želajú konflikt medzi rôznymi kultúrami a civilizáciami a tiež tí, ktorí s vojnami špekulujú, aby zarobili na predaji zbraní,“ dodal.
Avšak vojna, upozornil ďalej František, je tiež „deštrukcia, mnoho zničených životov.“ Vy to viete veľmi dobre, lebo ste to tu skutočne zažili: aké utrpenie, aké pustošenie, aká bolesť , " povedal.
Pri stretnutí s vedením krajiny, trojčlenným predsedníctvom Bosny a Hercegoviny, ktoré sa uskutočnilo pred omšou, František vyzval Bosniakov, aby odmietli „barbarstvo“ tých, ktorí pokračujú vo vyvolávaní rozporov, ktoré majú byť „zámienkou pre ďalšie neopísateľné násilie“.
Nabádal, aby ľudia trpezlivosťou a dôverčivým dialógom pokračovali v práci v prospech mieru a spolužitia. „Sarajevo a Bosna majú osobitný význam pre Európu aj pre celý svet,“ zdôraznil takisto pontifik. Spolužitie troch komunít rôzneho vyznania podľa neho „dokazuje celému svetu, že spolupráca medzi rôznymi etnikami a náboženstvami k všeobecnému blahu je možná“. Zdôraznil ale, že je pre to potrebné urobiť ešte viac, najmä v Bosne.
Pápežov odkaz Bosne: Na svoje dejiny nezabudnite kvôli mieru, nie kvôli pomste
Po omši na olympijskom štadióne pápež v sarajevskej katedrále si vypočul niekoľko svedectiev o zabíjaní a mučení počas vojny v 90. rokoch, vrátane tragického príbehu rádovej sestry unesenej v roku 1993.
„Sú to spomienky vašich ľudí a ľudia bez spomienok nemajú žiadnu budúcnosť,“ povedal pontifik zhromaždeným duchovným. „Na svoje dejiny nezabudnite kvôli mieru, nie kvôli pomste,“ dodal. Pred jedným kňazom, ktorý za vojny trpel, sa pápež poklonil a požiadal ho o požehnanie.
Podľa bosnianskych médií obyvatelia prevažne moslimského Sarajeva pápeža pri každej príležitosti nadšene zdravili. Kolónu vozidiel s pápežským sprievodom, ktorá prechádzala mestom, lemovali tisíce ľudí. Drevený trón, na ktorom hlava rímskokatolíckej cirkvi sedela pri omši, vyrobili moslimskí rezbári.
Na záver návštevy František zrušil svoj plánovaný prejav a namiesto neho diskutoval s mládežou. Povedal mladým Bosniakom, že sú prvou povojnovou generáciou, ktorej úlohou je splniť nádeje na mierovú a harmonickú budúcnosť.