Do snemovne sa prvýkrát v histórii krajiny zrejme dostala aj prokurdská strana, ľavicová Demokratická strana ľudu (HDP). Zrátané je podľa tureckej televízie asi 90 percent hlasov.
„Očakávame menšinovú vládu a predčasné voľby,“ povedal agentúre Reuters pod podmienkou anonymity jeden z čelných predstaviteľov vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Erdoganova AKP vedie so 42 percentami hlasov, čo by v prepočte znamenalo iba 263 kresiel v 550 člennom parlamentu a koniec obdobia 13 rokov, keď AKP vládla sama. Prokurdská HDP podľa predbežných výsledkov získala 11,6 percenta hlasov a 73 kresiel.
Dve hlavné opozičné strany, sociálni demokrati a ultrapravicová Strana národnej akcie (MHP), získali 24, respektíve 17 percent hlasov. Podľa agentúry Reuters stále nie sú spočítané veľké mestá, čo by výsledky mohlo ešte zmeniť.
Voľby boli de facto referendom o tom, či posilniť právomoci Erdogana, jedného z najpopulárnejších, ale tiež najkontroverznejších moderných tureckých vodcov a vytvoriť tak prezidentskú republiku. K tomu by bola potrebná zmena ústavy, ktorú by muselo podporiť 367 poslancov z 550.
Aspoň 330 zákonodarcov by potom bolo potrebných na vypísanie referenda o novom základnom zákone. V doterajšom parlamente mala AKP 312 mandátov.
Nedeľný volebný výsledok bude podľa svetových agentúr zrejme ranou pre Erdogana a jeho premiéra Ahmeta Davutoglua, ktorí hlasovanie prezentovali ako voľbu medzi „novým Tureckom“ a návratom do histórie, poznačenej krátkodobými koaličnými vládami, hospodárskou nestabilitou a vojenskými pučmi.