V tureckých voľbách rozhodovali Kurdi

Z vyše osemdesiat miliónov obyvateľov Turecka tvorí najväčšia národnostná menšina necelú pätinu, napriek tomu práve Kurdom pripadla kľúčová rola v nedeľňajších parlamentných voľbách.

08.06.2015 07:22
Recep Tayyip Erdogan, Turecko, voľby Foto: ,
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan odovzdáva hlas vo
debata (3)

Hoci Ľudovodemokratická strana, ktorá zastupuje ich záujmy, je až štvrtá najsilnejšia, stačilo to na to, aby nateraz skrížila plány hlavy štátu Recepa Tayyipa Erdogana na premenu Turecka z parlamentnej na prezidentskú republiku.

Kurdi totiž prvý raz v histórii podľa predbežných výsledkov prekročili vysoký, desaťpercentný prah a vstúpili do parlamentu. Nádeje vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) na zisk ústavnej väčšiny sa rozplynuli.

Hoci ako prezident je Erdogan oficiálne nadstranícky, do finále kampane sa zapojil tak horlivo, že zatienil aj svojho nástupcu na čele strany a vlády Ahmeta Davutogla. AKP však podľa neoficiálnych prepočtov hlasov na parlamentné mandáty stratila väčšinu v zákonodarnom zbore. Z 550 kresiel si AKP mohla robiť nádeje len na približne 250. Po prvý raz po 12 rokoch tak AKP nebude schopná samostatne vytvoriť väčšinový kabinet. Koalícia so stredoľavicovými republikánmi, pravicovými nacionalistami či prokurdskými ľavičiarmi by znížila rolu Erdogana ako národného vodcu.

"AKP sa k možnosti koalície po dlhú dobu ani vôbec nevyjadrovala,“ reagoval pre Pravdu turecký politický komentátor bloger Koray Löker. "Mohla by sa spojiť s nacionalistic­kou Stranou ná­rodného hnutia. A čím viac  percent Ľudovodemokratická strana Kurdov získa, tým pravdepodobnejší je scenár, že nás čakajú ďalšie voľby,“ myslí si Löker. Erdogan, ktorý si vlani po jedenástich rokoch presadol z premiérskeho do prezidentského kresla, žiadal voličov o masovú podporu pre svoju víziu nového Turecka, ktorá ráta s vybavením hlavy štátu silnými výkonnými právomocami. Erdoganovi oponenti však varovali, že vzhľadom na autokratické sklony prezidenta a plazivú islamizáciu štátu, ktorú presadzuje, by to mohlo podkopať demokraciu.

„Hovoria, že ak Erdogan v nedeľu dostane to, čo chce, bude nezastaviteľný,“ povedal prezident deň pred voľbami. „V skutočnosti majú na mysli, že Turecko bude nezastaviteľné,“ do­dal.

Kurdi v minulosti do parlamentu prenikali len sporadicky, ako nezávislí kandidáti. Jazýček na váhach z nich spravil až nový charizmatický vodca Selahattin Demirtas. Pred troma rokmi založil Ľudovodemokratickú stranu, ktorá si vytýčila program bojovať za práva nielen 15 miliónov tureckých Kurdov, ale aj všetkých ostatných menšín vrátane sexuálnych. Ľudoví demokrati, ktorí sa v sociálnych otázkach inšpirujú ľavicovým populizmom gréckej Syrizy, na svoju kandidačnú listinu zaradili približne rovnaký počet žien a mužov a dokonca – čo v konzervatívnej tureckej spoločnosti vyvolalo šok – aj geja.

Kým Erdogan vo volebnej kampani opakoval zaklínadlo „Jeden národ, jedna zástava, jedna vlasť, jeden štát“, Demirtas zdôrazňoval, že cieľom jeho strany je mierové spolunažívanie všetkých komunít Turecka. O tom, že tento program má v Turecku silných odporcov, svedčí piatkový výbuch dvoch bômb na mítingu Demirtasovej strany, ktorý si vyžiadal dvoch  mŕtvych a stovku zranených.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Turecko #parlamentné voľby #Kurdi #Recep Tayyip Erdogan