Klub tvorí sedem veľkých ekonomík sveta, teda Nemecka, Kanady, Británie, Francúzska, Talianska, Japonska a USA. Stretnutie sa koná v luxusom hoteli Schloss Elmau v bavorskom Krüne.
Z G8 na G7
Ešte nedávno bola sedmička osmičkou. Po veľkej snahe sa v roku 1998 dostalo do elitného klubu Rusko. V roku 2014 sa však zo skupiny G8 stala opäť len G7. Členstvo Moskvy bolo pozastavené pre obsadenie Krymu a materiálnu a vojenskú pomoc separatistom na východe Ukrajiny.
"Dostať sa do skupiny G8 bolo pre Rusko skutočne prestížnou záležitosťou,“ reagoval pre Pravdu Sergej Utkin z Centra pre situačné analýzy Ruskej akadémie vied. „Nepreceňoval by som však, čo to znamená pre ruských lídrov. Je to stále viac-menej iba klub, ktorý pomáha koordinovať politiky svojich členov. Nemá však na krajiny taký vplyv ako Európska únia a Severoatlantická aliancia. A ak sa krajiny G7 rozhodnú, že chcú hovoriť s Ruskom, tak sa na to príležitosť nájde. Čo sa týka bežných Rusov, tak im je jedno, či je ich krajina členom skupiny, alebo nie,“ povedal Utkin.
Nie sme hrozba, tvrdí Putin
Predsa však smerom z Kremľa pred summitom G7 zaznelo aj ústretové vyhlásenie na adresu Západu. Ruský prezident Vladimir Putin sa v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Serra snažil poukázať na to, že jeho krajina nie je hrozbou.
Foto: Reuters, MICHAEL DALDER
"Ak majú niektoré štáty obavy z možných agresívnych krokov Ruska, tak si myslím, že len šialenec a iba vo sne si vie predstaviť, že by Rusko náhle napadlo NATO,“ vyhlásil šéf Kremľa.
Na druhej strane však Putin v rozhovore priamo či nepriamo opakoval, čo už dlhodobo tvrdí Moskva. Kríza na Ukrajine vraj bola spôsobená pučom, ktorý podporil Západ. Obsadenie Krymu údajne umožnilo obyvateľom ukrajinského polostrova slobodne vyjadriť svoju vôľu, kam chcú patriť. A podľa Putina je hypoteticky možné, že za dianím na Ukrajine aj tak stoja v prvom rade Američania, ktorí nechceli dopustiť zblíženie Európy s Ruskom.
Z Nemecka k Putinovi zazneli pomerne jasné odkazy. "Budeme hovoriť o tom, ako sa postaviť k ruskej agresii,“ vyhlásil americký prezident Barack Obama.
V médiách v USA sa pomerne veľa pred stretnutím špekulovalo, že jednotný postoj Západu smerom k Putinovi v skutočnosti nie je až taký jednotný. Niektoré európske krajiny spochybňujú sankcie proti Rusku. USA sa ich držia, minulomesačné stretnutie amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho s Putinom však vyvolalo debaty, či sa vzťah Washingtonu a Ruska nemení.
"Najnaliehavejšiu pozornosť venujeme zachovaniu jednoty týkajúcej sa sankčných snáh, ktoré mali veľmi viditeľné následky pre ruskú ekonomiku,“ citoval však denník New York Times Benjamina Rhodesa, zástupcu Obamovho poradcu pre národnú bezpečnosť. "Musíme pokračovať v tlaku, ukázať, že v transatlantickej jednote nesmú byť trhliny,“ vyhlásil Rhodes.
Sankcie zostanú
O pokračovaní ekonomických sankcií zo strany Európskej únie sa bude rozhodovať koncom júna na summite jej lídrov. Očakáva sa, že opatrenia proti Rusku predĺžia, keďže ich zrušenie by malo byť spojené so zrealizovaním minských dohôd. Tie však príliš nefungujú, keď minulý týždeň bolo na východnej Ukrajine výrazným spôsobom porušené krehké prímerie, ktoré doteraz aspoň ako-tak fungovalo. Kyjev a separatisti sa vzájomne obviňujú z toho, kto začal útočiť ako prvý. Moskva tvrdí, že Ukrajina nemá záujem na dodržiavaní minských dohôd. Kyjev zase vyhlásil, že na území Ukrajiny sa nachádza až deväťtisíc ruských vojakov.
V tejto situácii je preto nepravdepodobné, že by únia pristúpila k zrušeniu či zmierneniu sankcií. Je však možné, že na summite EÚ zazneli hlasy kritizujúce opatrenia proti Rusku, ako to robí napríklad slovenský premiér Robert Fico. Pred schôdzkou G7 však predseda Európskej rady Donald Tusk jednoznačne povedal, že sankcie nechce zmierňovať. Aj summit veľkých ekonomík sveta by mal potvrdiť zachovanie opatrení.
"Keď chce niekto začať debatu o sankciách, diskusia môže byť len o tom, či ich posilníme, uviedol pre novinárov Tusk.