Niektoré skutky režimu, ktorý vládne v tejto východoafrickej krajine, napĺňajú definíciu zločinov proti ľudskosti. Väčšina Eritrejčanov vníma svoju situáciu ako bezvýchodiskovú. „Vo svojom zúfalstve riskujú život na ceste, pričom utečenecké trasy vedú cez púšte a krajiny, ktorými zmietajú vojny a ďalej nastupujú na nebezpečnú plavbu cez Stredozemné more,“ píše sa v správe.
Väčšina obyvateľov tohto šesťmiliónového štátu na pobreží Červeného mora, ktorý susedí so Sudánom, Etiópiou a Džibutskom, pracuje v otrockých podmienkach a ľudia často končia za mrežami bez akéhokoľvek zákonného dôvodu. V prípade nariadenia musia muži i ženy slúžiť v armáde neobmedzene dlhú dobu, jeden zo svedkov, ktorého správa cituje, utiekol zo svojej krajiny po 17 rokoch nútenej vojenskej služby. Vyskytli sa vraj aj prípady masových vrážd celých etnických skupín.
Foto: SITA/AP, L George
Prezident a premiér v jednej osobe, Isajas Afewerki, svoju moc opiera o rozsiahlu sieť spolupracovníkov tajných služieb. Informácie, ktoré získajú, potom režim využíva „absolútne svojvoľným spôsobom, aby neustále držal ľudí v strachu“.
O situácii v Eritrei chce Rada OSN pre ľudské práva rokovať v rámci svojho verejného zasadnutia, ktoré sa začína 15. júna. Vyšetrovacia komisia na správe o stave v tejto krajine pracovala viac ako rok.
Okrem ľudí zo Sýrie, ktorí utekajú pred viac ako štyri roky trvajúcou občianskou vojnou, tvoria Eritrejčania jednu z najväčších skupín ľudí, ktoré žiadajú o azyl v krajinách Európskej únie. V Európe je ich podľa OSN momentálne 360-tisíc, väčšina z nich vo Švédsku, Nemecku a Švajčiarsku. Každý mesiac Eritreu napriek prísnemu stráženiu hraníc opustí až 5-tisíc ľudí.
Autori správy vyzvali všetky štáty, aby v žiadnom prípade neposielali eritrejských žiadateľov o azyl späť do vlasti, kde by im po návrate hrozili tvrdé tresty.