„Sme pripravení pritvrdiť, ak si to situácia bude vyžadovať, aj keď si to neželáme,“ povedala nemecká politička bez toho, aby konkretizovala oblasti, na ktoré by sa opatrenie mohlo vzťahovať. Zdôraznila však, že skupina G7 „dáva prednosť diplomatickému riešeniu konfliktu“. Za pokračovanie protiruských sankcií sa vyjadril včera aj prezident USA.
Obama vidí efekt sankcií
„Krajiny G7 zachovajú platnosť sankcií dovtedy, kým Rusko neprestane so svojou agresiou proti Ukrajine,“ tvrdil Barack Obama. Zároveň informoval, že sankcie majú na Rusko vážny dosah, na čo Moskva reaguje vždy iba s ironickým úsmevom. Bolo to tak nielen v zákulisí počas nedávnej návštevy premiéra Roberta Fica v Moskve, ale aj počas nedávneho, už VII. ročníka medzinárodného fóra Atomexpo v Moskve za účasti lídrov svetovej jadrovej energetiky a priemyslu.
„Ruské hospodárstvo je už poriadne oslabené, rubeľ klesá, inflácia rastie,“ tvrdil napriek všetkému prezident Obama s tým, že ruské firmy prichádzajú o medzinárodné zákazky. Niektorí pozorovatelia v tejto súvislosti upozornili, že by bolo treba zmieniť sa aj o stratách západných firiem, hlavne nemeckých a francúzskych.
Európska únia zaviedla vlani proti vybraným predstaviteľom Ruska a odporcom súčasnej kyjevskej vlády, ktorých obviňuje z anexie Krymu a destabilizácie východu Ukrajiny, sankcie v podobe zákazu vycestovania a zablokovania majetku. Terčom sankcií sú aj vybrané odvetvia ruskej ekonomiky vrátane energetiky, bankovníctva alebo zbrojárskeho priemyslu.
Podľa Veléria Fadejeva, šéfredaktora mesačníka Expert, „nie je vylúčené, že Putin je sklamaný alebo podráždený, ale jeho politika na Ukrajine je logickou odpoveďou na vojensko-strategický tlak Západu“.
Slová Merkelovej o možnom pritvrdení protiruských sankcií prichádzajú tesne po tom, čo vyšlo podľa agentúry AP najavo, že Washington sa rozhodol prehodnotiť vzťah k Moskve s cieľom, ako napísali najnovšie noviny The Wall Street Journal, „zastaviť ruské zasahovanie v Európe“. Napríklad rozšírením americkej vojenskej prítomnosti na starom kontinente. Zároveň z USA počuť, že nejde o pravidelné jednotky, ale o tzv. pohotovostné sily. Ale aj to by už znamenalo, nielen podľa ruských, ale aj amerických zdrojov, návrat k tzv. studenej vojne, k politike odstrašovania.
Krym a Minsk – spojené nádoby?
„Pripomíname, že účinnosť sankcií musí byť spojená s plnohodnotným plnením dohôd z Minska, ako aj s akceptovaním suverenity Ukrajiny zo strany Ruska,“ nezabudla pripomenúť kancelárka Merkelová. V súvislosti s plnením záväzkov vyplývajúcich z minských dohôd viacerí pozorovatelia pripomínajú, že je to práve Kyjev, ktorý ich ignoruje, vrátane výziev svetového spoločenstva na jeho adresu. Trestané je však iba Rusko.
Kyjev stavil na silu
Podľa niektorých, aj samotných ukrajinských zdrojov, Kyjev už dávno stavil na silové riešenie občianskej vojny v Donbase. Podľa nich sa dá totiž na konflikt v Donbase zvaliť všetko zlé, s čím sa dnes musia Ukrajinci každodenne popasovať. Navyše, boli to hlasy časti súčasného kyjevského politického vedenia, ktoré do sveta zvestovali, že minské dohody sú „cestou nikam“. Na rozdiel od Moskvy, ktorá opakovane vyzýva na plnenie záväzkov z Minska. Predovšetkým v bodoch, ktoré garantujú väčšie právomoci nielen oblastiam na juhovýchode Ukrajiny.
Napokon pre „neperspektívnosť“ rozhovorov v Minsku a chýbajúcu ochotu zainteresovaných strán sa vzdala funkcie v kontaktnej skupine (Rusko, Ukrajina, OBSE, odporcovia kyjevskej vlády) švajčiarska diplomatka Heidi Tagliaviniová. „Videla, že znepriatelené strany jej pomoc nepotrebujú, od samého začiatku sa nedokážu dohodnúť. Dospela k záveru, že jej prítomnosť nepomôže v pokroku rokovania,“ konštatoval informovaný zdroj, ktorý citovali agentúry vrátane ukrajinských médií.
Plač nad nesprávnym hrobom?
Podľa Merkelovej je stále všetko v rukách Moskvy. Teda aj osud protiruských sankcií. Moskva si o tom myslí svoje.
„Venovali sme pozornosť vyhláseniam (na rokovaní summitu G7 – pozn. red.) na tému sankcií. Nie je v nich nič nové,“ reagoval v pondelok Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa očakávania Moskva aj jeho ústami opätovne vyjadrila nespokojnosť so spájaním protiruských sankcií s plnením minských dohôd Ruskom. „Zatiaľ sme v tejto súvislosti nepočuli žiadne výzvy adresované tým, ktorí sú povinní dohody plniť,“ pripomenul Peskov citovaný agentúrou RIA Novosti.