Ruský analytik: Aj keby Putina zajtra zrazil autobus, Rusko sa nezmení

Západné krajiny sa musia prebudiť do novej reality vzťahov s Ruskom. Uviedol to Igor Suťjagin, odborník na ruskú a bezpečnostnú problematiku londýnskeho strediska RUSI (The Royal United Services Institute). Ruské správanie z posledných rokov podľa neho nie je len krátkodobým vychýlením kurzu, ale naopak, návratom k tradičnej ruskej imperiálnej politike.

11.06.2015 17:00
Rusko, Vladimir Putin Foto:
Dlhé roky, počas ktorých ruským občanom hovorili, že Západ je nepriateľ, teraz však spôsobujú aj to, že každý ruský politik sa musí tejto mentalite prispôsobiť," mieni ruský analytik Suťjagin. (Ilustračné foto)
debata (351)

„Je potrebné sa prebrať a pochopiť, že ak chce Európa brániť svoje hodnoty a princípy, tak to skutočne musí začať robiť, a nie iba o tom hovoriť,“ myslí si Suťjagin. Väčšiu úlohu pri riešení vzťahov s Ruskom by teraz očakával od Európskej únie, pretože Severoatlantická aliancia ako vojenský blok môže len zložito reagovať na nevojenské ohrozenia. Vojenské prvky totiž podľa neho v terajšom ruskom správaní hrajú, cez viditeľnú ukrajinskú krízu, len podriadenú a doplnkovú úlohu.

Návrat k tradičnému imperiálnemu vnímaniu sveta

Podľa Suťjagina teraz prezident Vladimír Putin realizuje „sen pracovníkov KGB, keď sa snaží spojiť pre nich to najlepšie z oboch svetov: sovietsku mieru kontroly a kapitalistickú životnú úroveň“. Preto vraj nie je možné hovoriť o novej „sovietizácii“ Ruska, ale v zahraničnej politike práve skôr o návrate k tradičnému imperiálnemu vnímaniu sveta.

A keď má nájsť príklad z minulosti, ponúkne Suťjagin pre terajšiu ruskú situáciu prirovnanie k Nemecku pred prvou svetovou vojnou s jeho snahou vyrovnať sa ostatným impériám v miere vplyvu a počte kolónií. Ale tiež k Nemecku v medzivojnovom období, keď sa veľa ľudí z Weimarskej republiky cítilo veľmi ponížene.

Stoštyridsať miliónov ľudí pripravených klamať

Situácia vnútri Ruska sa teraz podľa neho zhoršuje. Zatiaľ čo v 90. rokoch minulého storočia sa ruské bezpečnostné zložky snažili operovať v rámci zákonných postupov, teraz sa z týchto obmedzení vymkli, myslí si Suťjagin. „Padlo akékoľvek predstieranie. Výsledkom sú absurdné obvinenia, nezmyselné súdne procedúry, nezmyselné rozsudky,“ upozornil. Situácia vraj tiež v niektorých ľuďoch uvoľnila ochotu opäť udávať či donášať na susedov.

Podľa neho je však najväčším problémom dnešnej ruskej spoločnosti jej roztrieštenosť a fakt, že ľudia sú často ochotní „v záujme štátu“ nehovoriť pravdu. „To je to najhoršie, čo ruskému národu urobili. Máte tu skoro 140 miliónov ľudí pripravených klamať pri komunikácii, pri obchodovaní so Západom,“ varuje Suťjagin.

Dlhé roky, počas ktorých ruským občanom hovorili, že Západ je nepriateľ, teraz však spôsobujú aj to, že každý ruský politik – pokiaľ bude chcieť získať podporu verejnosti – sa bude musieť tejto mentalite prispôsobiť. „Aj keby Putina zajtra zrazil autobus, bude to vyzerať rovnako,“ mieni Suťjagin.

Silný pocit poníženia v ruskej spoločnosti

Pocit poníženia je totiž podľa neho v ruskej spoločnosti skutočný. „Ľudia sa cítia podvedení. V 90. rokoch čakali, že to bude ako v rozprávke – lusknú prstami a bude blahobyt. Nečakali, že bude treba tvrdo pracovať. A tak sa sľuby spojené s demokratizáciou nesplnili,“ hovorí. Preto panuje pocit, že Rusko nie je vo svete dostatočne rešpektované ako za sovietskych čias, že ľudia sú tam v porovnaní so Západom chudobní a bezmocní.

V západných krajinách podľa Suťjagina politici a obchodníci vývoj týmto smerom nechceli vidieť a do poslednej chvíle dúfali v trvalé dobré vzájomné vzťahy.

Odborník pripomenul americký pokus o nový štart s Moskvou z roku 2009, ktorý však k novej úrovni vzťahov neviedol. „Oni si vtedy vybrali, že nechcú vidieť tie nepríjemné veci,“ poznamenal. Zmienil pritom v tejto súvislosti tiež českého prezidenta Miloša Zemana.

V podobnej situácii je však podľa neho teraz aj ruský prezident Putin, ktorý tiež nechce počuť nepríjemné správy o svojej vlastnej krajine. „Odmieta počuť pravdu o ruskom hospodárstve, o ruskom postavení vo svete,“ upozornil Suťjagin.

Igor Suťjagin strávil 11 rokov za mrežami ako špión

Pôvodným vzdelaním fyzik a historik Suťjagin strávil v ruskom väzení 11 rokov potom, čo ho v roku 1999 obvinili zo špionáže. Stále trval na svojej nevine a upozorňoval, že podklady pre správy, ktoré za honorár spracovával pre britskú firmu Alternative Futures, získaval len z otvorených zdrojov.

Na jeho obhajobu márne vystupovali ruskí vedci aj medzinárodné organizácie. Nakoniec ho v roku 2010 vymenili na Západ v rámci najväčšej výmeny špiónov medzi USA a Ruskom od konca studenej vojny. Desiatka odhalených ruských „spiacich“ agentov sa vtedy vrátila domov výmenou za štvoricu Rusov, ktorí s výnimkou Suťjagina zrejme naozaj pre západné rozviedky v Rusku pracovali.

351 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #imperiálna politika #bezpečnostná problematika