„Táto zmena je začiatkom konca koncepcie NATO-bis, aliancie druhej kategórie, v ktorej náš región trčí bez vlastnej vôle od chvíle, keď pristúpil k NATO,“ píšu v komentári poľské noviny Rzeczpospolita a odkazujú pritom na koncepciu, ktorú presadzoval začiatkom 90. rokov vtedajší prezident Lech Walesa.
Koncepcia NATO-bis mala byť bezpečnostnou organizáciou krajín bývalého východného bloku, ktoré by neboli plnohodnotnými členmi Severoatlantickej aliancie. Aj keď Poľsko či Česko vstúpili do NATO v roku 1999, plnohodnotnými členmi sa podľa konzervatívneho poľského denníka stávajú až týmto americkým plánom.
NATO zmenilo postoj
Severoatlantická aliancia týmto krokom zásadne mení svoj prístup k dokumentu, ktorý pred 18 rokmi vymedzil jej vzťahy s Ruskom. Ako ďalej píše Rzeczpospolita: „… dokument Moskva už dávno pokrčila a hodila do koša. Ale vyžaduje, aby ho druhá strana uctievala ako Bibliu.“
Denník Gazeta Wyborcza si všíma, že Moskva na plány zverejnené cez víkend, zatiaľ oficiálne nereagovala, aj keď obvykle nenecháva bez komentára ani menej významné správy.
Podľa novín je to zásadný obrat v americkom prístupe k európskej bezpečnosti. „V marci 2013 sa v nemeckom prístave Bremerhaven rozlúčili s posledným tankom M1 Abrams v Európe. Myslelo sa, že na bezpečnom európskom kontinente už tanky americkej armády nie je treba. Teraz ako odpoveď na ruskú imperiálnu politiku mieria americké tanky opačným smerom,“ uviedol komentátor denníka Pawel Wroński.
Podľa neho očakávaná prítomnosť ťažkých amerických strojov Poľsku znemožní prezidentovi Vladimirovi Putinovi podobné akcie, ako bola anexia Krymu. V tom čase totiž šéf Kremľa vedel, že za pár dní by na východe Európy mohlo byť niekoľko strojov typu F16, o mesiac pozemné jednotky, ale na ťažkú techniku by východoeurópske krajiny čakali až pol roka, uvádza denník.
Z Poľska a Litvy znie „Welcome“
Poprední poľskí či litovskí politici potvrdili, že USA o rozmiestnení zbraní rokujú. Zároveň potvrdili, že tanky či obrnené vozidlá chcú mať na svojom území. Rozhodnutie o konkrétnej podobe plánu podľa Varšavy padne počas nasledujúcich týždňov. „Rozhodnutie je na Spojených štátoch. Pokiaľ viem, nie je to vzdialený horizont… to znamená niekoľko najbližších týždňov,“ vyhlásil poľský minister obrany Tomasz Siemoniak. Zbrane by mohli byť umiestnené nielen v Poľsku či Pobaltí, ale aj v Bulharsku.
Aj Moskva presunie útočné zbrane
Ruskí predstavitelia sa k plánu, ktorý cez víkend zverejnil denník The New York Times, nechcú konkrétnejšie vyjadrovať, kým informáciu nepotvrdia americké oficiálne miesta. „K tejto veci nevydali Spojené štáty žiadne vyhlásenie, takže v súčasnosti nemám žiadny komentár,“ uviedol Putinov hovorca Dmitrij Peskov.
Denník Kommersant priniesol názory expertov, podľa ktorých bude Moskva v reakcii nútená do oblasti priblížiť vlastné útočné zbrane, ktoré budú v prípade konfliktu schopné zničiť americké objekty. Pobaltie sa tak vraj nestane bezpečnejším, ale stane sa rukojemníkom stretu oboch veľmocí.Americké plány podľa vysoko postaveného zdroja z ruského ministerstva obrany predstavujú „vážny destabilizačný faktor“, čo Rusi hodnotia „ako prvý krok partnerov k prehodnoteniu základného aktu medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom“ z roku 1997. Ten zakazuje NATO rozmiestňovať vo východnom krídle nastálo „významné bojové sily“. Rusko a NATO sa pritom rozchádzajú v názore, aká veľká sila je už „významná“, poznamenáva Kommersant.