Podľa denníka Guardian sa okolo sto utečencov rozložilo v blízkosti železničnej stanice Tiburtina. Mesto sa teraz snaží do tábora priviesť vodu, aby zlepšilo hygienické podmienky. K dispozícii sú stany aj toalety. Poskytli ich miestne úrady a Taliansky Červený kríž.
„Sú tu preto, lebo hranice sú uzatvorené. Ľudia chceli ísť inde do Európy, ale sú blokovaní,“ citoval Guardian Alessandra Radicchiho z Talianskeho Červeného kríža. „Nie je to len momentálny problém, je to všeobecný problém,“ tvrdí Radicchi.
Podobná situácia je na taliansko-francúzskej hranici, na priechode Ventimiglia. Tu sa sústredilo najmenej dvesto utečencov. Z Talianska sa snažia dostať do Francúzska. Paríž už potvrdil, že posilňuje kontrolu hraníc práve pre neustávajúcu vlnu utečencov. Rím chce o tomto probléme hovoriť aj dnes na stretnutí ministrov vnútra Európskej únie.
Desaťtisíce migrantov sa snažia cez Stredozemné more dostať do Európy, pričom najväčší nápor znášajú Grécko a Taliansko. Najmä v druhej spomenutej krajine sa utečenci množia na železničných a autobusových staniciach. Taliansky premiér Matteo Renzi žiada zavedenie kvót pre utečencov.
S týmto návrhom už prišla Európska komisia, mnohé krajiny vrátane Slovenska ho však odmietajú. Renzi však na ňom trvá, dokonca varoval EÚ, že Rím sa zariadi po svojom, pokiaľ členské štáty únie nebudú spolupracovať.
„Keď si Európska rada vyberie solidaritu, potom to bude dobré. Ak nie, pripravili sme plán¤B, ale ten by Európu zranil,“ uviedol taliansky premiér pre denník Corriere della Sera. Renzi nevysvetlil, ako budú talianske opatrenia vyzerať, ale jednou z možností je dať migrantom dočasné povolenie na prekročenie hraníc schengenského priestoru. Teoreticky by ich tak úrady iných krajín nemohli zastaviť.
Žiadosti o azyl sa v schengenskom priestore EÚ riadia dublinskými pravidlami. Tie sú výhodné pre krajiny ďalej na severe, vo vnútrozemí. Azylant by mal požiadať o ochranu na území štátu, do ktorého sa dostal prvý. Keď to urobí aj v ďalšej krajine, tá má právo vrátiť ho.
Na základe toho sprísnilo hraničné kontroly aj Rakúsko. Viedeň dokonca oznámila, že nebude riešiť žiadosti o azyl, kým sa situácia nebude komplexne riešiť na európskej úrovni. Podľa agentúry Reuters Rakúsko od januára do apríla zaznamenalo 14 225 žiadostí o azyl. Je to 160-percentný nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roku.
Rakúske odmietanie azylantov sa týka najmä veľkého množstva utečencov prichádzajúcich z Maďarska. „Pre Budapešť to však nie je zlé rozhodnutie. V Maďarsku sa z toho stala taká téma, ktorou možno odviesť pozornosť obyvateľstva od sérií politických a korupčných škandálov,“ reagoval pre Pravdu maďarský bezpečnostný analytik Otto Kalo.
„Rakúsko sa postavilo na čelo, stredná Európa začala konať. Hodila kocky, vyznačila smer k najpravdepodobnejšej verzii riešenia. Ani Maďarsko úplne neuzavrie fyzicky svoje hranice, nepostaví novú železnú oponu. Určite sa bude snažiť, aby záchytné miesta pre migrantov udržalo čo najďalej od svojich hraníc. V tom dúfa v podporu od Rakúska a Nemecka. Postoj Talianska a Grécka volajúci po solidarite sa ocitne v menšine,“ povedal pre Pravdu Kalo.
Taliansko môže poslať utečencov ďalej do EÚ
„Taliansko rieši otázku, čo so stovkami a stovkami migrantov, ktorí v podstate žijú na železničných a autobusových staniciach. Európska únia by mala nájsť solidárne riešenie. Taliansko ho potrebuje. Máme tu humanitárnu krízu, ktorá sa zhoršuje,“ povedala pre Pravdu odborníčka na medzinárodné vzťahy Daniela Irerraová z univerzity v talianskej Katanii.
Taliansky premiér Matteo Renzi žiada od Európskej únie viac solidarity pri riešení otázky utečencov. Vyhlásil, že v opačnom prípade má plán B, ktorý bude pre EÚ problém. Ako by to mohlo fungovať?
Jednou z možností je udeliť utečencom dočasné povolenie na prekročenie schengenských hraníc. Mohli by opustiť Taliansko a úrady iných krajín by ich nemohli zastaviť, tak ako sa to deje teraz napríklad na hranici s Francúzskom. Taliansko sa tiež môže pokúsiť spojiť sa s niektorými ďalšími krajinami, aby zastavovali lode s migrantmi, ktoré prichádzajú najmä z Líbye, ale aj z Egypta.
Je to núdzový a dočasný plán, ale môže byť nevyhnutný. Môže mať, samozrejme, dosah na vzťahy našej krajiny s ostatnými. Taliansko rieši otázku, čo so stovkami a stovkami migrantov, ktorí v podstate žijú na železničných a autobusových staniciach.
Je množstvo ľudí, ktorí im pomáhajú, ale takto to nemôže ísť ďalej. Európska únia by mala nájsť solidárne riešenie. Taliansko ho potrebuje. Máme tu humanitárnu krízu, ktorá sa zhoršuje.
Viaceré krajiny, napríklad aj Slovensko, však odmietajú kvóty a hovoria o dobrovoľnom umiestnení utečencov.
Nie som pesimistka. Chápem, že je veľmi ťažké prekročiť isté politické bariéry. Niektoré krajiny sa viac sústredia na rešpektovanie hraníc a vlastnej suverenity. Solidarita by však mala byť politickým programom. Nie je to len o tom, že sa zaoberáme otázkou migrantov. Solidarita by mala byť spôsobom, akým riešime veci v Európe.
Ako vnímajú Taliani imigračnú krízu?
Väčšina ľudí si myslí, že migrantom je potrebné pomôcť. Samozrejme, situáciu využívajú populisti na svoju propagandu. Hovoria o tom, že s migrantmi prichádza terorizmus a choroby. Mali sme prípad, že vo vlaku príslušníci gangu zranili policajta. Boli to ľudia zo Salvádora, ktorí vôbec neboli utečenci. Populistická propaganda však využila, že boli cudzinci.