Podobne ako v posledných rokoch pripadá ramadán na horúce letné mesiace, v ktorých je zdržanlivosť v jedle a pití oveľa náročnejšia. Posvätný mesiac má byť obdobím telesnej aj duševnej očisty a jeho hlavným znakom je abstinencia v dobe denného svetla. Pôst nemusia dodržiavať deti, tehotné a dojčiace ženy a choré a starší ľudia.
Po poslednej večernej modlitbe po západe slnka už spolu rodiny tradične konzumujú veľké jedlo nazývané iftár. Hodovanie často trvá až do neskorej noci. V moslimskom svete je ramadán spojený s debatami o zdravotnej prospešnosti pôstu, ale tiež o problémoch, ktoré ramadánový režim prináša. Mnoho ľudí trávi dni sledovaním televíznych seriálov a večer hodovaním, ktoré býva priam honosné.
Odborníci preto často debatujú o prospešnosti pôstu a zároveň sledujú skupiny obyvateľov, ktorí by mohli mať s postením problémy. Patria k nim napríklad diabetici. Tí by sa mali pred postením poradiť s lekárom. Ľudí tiež nabádajú, aby jedlo nevyhadzovali. Počas ramadánu totiž končí v kontajneroch až 45 percent nakúpených potravín, čo je omnoho viac, než v iných mesiacoch roka.
Zdržanlivosť, ktorá sa týka aj sexu a fajčenia, je ohraničená prvou rannou a poslednou večernou modlitbou. Po nej sa všetci schádzajú k rodinnému stolu a hoci na rôznych miestach planéty sa budú jesť miestne špeciality, všetci si určite dajú mandle, ktoré podľa moslimskej viery v tom čase jedol Mohamed. K výhodám mandlí patrí to, že dokážu ideálne vyrovnať hladinu cukru v krvi, čo je počas pôstu užitočné.
Ramadán je deviatym mesiacom islamského lunárneho kalendára a jeho začiatok vo väčšine krajín nie je stanovený astronomickým prepočtom, ale určuje sa podľa okamihu, v ktorom na večernej oblohe vidieť kosáčik narastajúceho mesiaca. To je aj dôvod, prečo sa v niektorých krajinách začína ramadán až o deň neskôr, tento rok to bude v oblasti východnej Ázie, Austrálie a Nového Zélandu. Pôstny mesiac by mal tento rok trvať do 17. júla.