Srbský premiér Aleksandar Vučič sa k návrhu rezolúcie zatiaľ nevyjadril. Rokovania vedúcich srbských ústavných činiteľov o tejto otázke by sa mali začať vo štvrtok, napísal v stredajšom vydaní denník Večernje novosti.
Podľa tohto periodika by Moskva výmenou za eventuálne veto očakávala nepripojenie sa Srbska k Severoatlantickej aliancii (NATO), zachovanie kritického postoja Belehradu voči sankciám EÚ uvaleným na Rusko, umožnenie ďalších ruských investícií v balkánskej krajine a pomoc ruskej strane pri riešení pretrvávajúcej krízy na Ukrajine z pozície predsedníckej krajiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
V návrhu rezolúcie sa podľa srbských médií 35-krát spomína genocída a iba na troch miestach zmierenie. Rezolúcia by podľa názoru Milovana Drečuna, významného predstaviteľa vládnej Srbskej pokrokovej strany, neprispela k zmiereniu, ale k zneužitiu zločinu na politické účely.
Bývalý srbský prezident Boris Tadič sa nedomnieva, že by rezolúcia bola namierená proti záujmom Srbska. Pripustil však, že by mohla byť použitá proti Srbsku kvôli neposkytnutiu pomoci zabrániť genocíde. Exprezident vo vysielaní B-92 súčasne pripomenul účasť srbských občanov v bosnianskej vojne.
Medzinárodný súdny dvor v roku 2007 pri prerokúvaní bosnianskej žaloby konštatoval, že Srbsko sa síce nezúčastnilo na genocíde v Srebrenici, avšak nepodniklo všetko, čo bolo v jeho silách, aby jej zabránilo.