Podľa odhadov dánske voľby tesne vyhrala opozícia

Na tesné víťazstvo doterajšej stredopravej opozície v štvrtkových dánskych parlamentných voľbách zatiaľ ukazuje prieskum medzi voličmi pri odchode z volebných miestností televízie TV2. Odhady výsledkov potvrdzujú predpoklad veľmi vyrovnaného volebného súboja medzi doterajšiou stredoľavou vládou premiérky Helle Thorningovej-Schmidtovej a pravicovou opozíciou. Volebné miestnosti sa uzavreli o 20:00 SELČ.

18.06.2015 10:59 , aktualizované: 21:14
Helle Thorningová-Schmidtová Foto: ,
Helle Thorningová-Schmidtová obhajuje funkciu dánskej premiérky. Očakáva sa, že rozdiel volebného zisku vládneho a opozičného tábora bude veľmi tesný.
debata (2)

Stredopravá opozícia by podľa odhadov získala 89 parlamentných kresiel, zatiaľ čo stredo-blok 86. Prieskum zatiaľ nezahŕňa štyri mandáty vyhradené pre poslancov z Grónska a Faerských ostrovov. Tie by mohli byť rozhodujúce.

Už v roku 1998 boli voľby tak tesné, že iba 180 hlasov z Faerských ostrovov (ktoré sú rovnako ako Grónsko dánskym autonómnym územím) rozhodlo v prospech stredoľavej koalície. Thorningová-Schmidtová, ktorá bola vôbec prvou ženou v čele dánskej vlády, stratila priazeň voličov kvôli nepopulárnym úsporným hospodárskym opatreniam.

Až keď sa vlani podarilo dánsku ekonomiku oživiť, dohnala Sociálnodemokra­tická strana náskok, ktorý v prieskumoch verejnej mienky mala Liberálna strana Venstre, na čele ktorej stojí niekdajší predseda vlády Lars Løkke Rasmussen.

Obe súperiace strany sľubujú, že zakročia proti „sociálnej turistike“, budú odmietať udeliť povolenie na pobyt nezamestnaným prisťahovalcom a sprísni prijímanie rodinných príslušníkov imigrantov do krajiny. Prvá a druhá generácia prisťahovalcov tvoria 12 percent z celkových 5,6 milióna ľudí, ktorí v Dánsku žijú.

Jedna strana môže podľa agentúry DPA už teraz oslavovať. Pravicoví populisti z Dánskej ľudovej strany (DF) podľa prognóz môžu počítať s rekordnými 32 alebo 33 parlamentnými mandátmi, ktoré im zaručilo viac ako 18 percent získaných hlasov. DF by sa tak stala len tesne tretia najsilnejšiou formáciou v dánskom parlamente za stranou Venstre, ktorej odhady prisudzujú 35 alebo 36 získaných mandátov.

Voľby v Dánsku boli aj o cudzincoch

Udrží sa pri moci prvá žena na čele vlády v dejinách krajiny alebo ju nahradí niekdajší premiér? V Dánsku sa vo štvrtok konali parlamentné voľby, v ktorých sa rozhodne o líderstve medzi Helle Thorningovou-Schmidtovou a Larsom Rasmussenom. Pred štyrmi rokmi ho vymenila v kresle premiéra, vráti jej to teraz?

Pred tromi týždňami mala opozícia takmer desaťpercentný náskok pred vládnucim táborom, ale postupne sa rozdiel vo voličskej podpore tak zotrel, že šance sú prakticky vyrovnané. Jazýčkom na váhach sa môžu stať tí, čo ani krátko pred hlasovaním nemali jasno v hlave: „Dvadsať percent voličov stále nevie, komu vo štvrtok dajú svoj hlas,“ poznamenala v pondelok šéfka Gallupovho ústavu Camilla Fjeldsoeová. Isté je, že nevznikne volebná remíza, pretože parlament má nepárny počet stoličiek (179).

Väčšina predvolebných prieskumov veľmi tesne favorizuje opozičný blok, lenže volebná matematika napovedá, že nádej na úspech je skôr vyrovnaná. Dve malé opozičné strany totiž nemajú istotu, že prekročia percentuálny prah potrebný na vstup do parlamentu.

V predvolebnej kampani sa dosť pozornosti venovalo otázke prisťahovalectva. Hlavný opozičný predák Rasmussen, ktorý vedie stranu Liberáli, zdôrazňoval, že ak v hlasovaní uspeje, zasadí sa o zvolanie mimoriadnej parlamentnej schôdze počas letných prázdnin. „Nemôžeme sedieť so založenými rukami do októbra, pretože najväčší nápor utečencov býva počas letných mesiacov,“ vysvetlil. Rasmussen by chcel hľadať možnosti, ako posilniť kontroly, pričom by rád videl zamietnuté žiadosti o trvalý pobyt imigrantov, ktorí sa nevedia zamestnať.

Dánsko cíti masívny príchod utečencov. V minulom roku sa ich počet zdvojnásobil – do krajiny ich prišlo viac ako 14-tisíc, čo súvisí hlavne s vojnou v Sýrii. V prepočte na svoje obyvateľstvo má Dánsko piaty najvyšší počet žiadateľov v azyl spomedzi všetkých európskych krajín.

Najhlasnejším odporcom prisťahovalectva je Dánska ľudová strana. Predvolebné prieskumy jej prisudzovali šancu získať 16 až 19 percent hlasov. Členovia tejto strany sa v minulosti vyjadrili, že mešity treba zatvoriť, pričom islam dokonca označili za mor. „Moslimovia menia našu spoločnosť. Nie sme proti nim, ale ide o to, že ľudia, ktorí prichádzajú do Dánska, musia rešpektovať tunajšiu spoločnosť,“ povedal stranícky líder Kristian Dahl. V Dánsku žije približne 260-tisíc moslimov. Svoju vieru však praktizuje ani nie polovica.

Thorningová-Schmidtová vyhlásila, že si tiež uvedomuje zložitú situáciu. Jej stredoľavicová vláda už začiatkom tohto roku informovala o opatreniach, ktoré sťažia proces získania azylu. Znamená to najmä, že utečenci dostanú povolenie len na krátkodobý pobyt a ich rodinní príslušníci sa ťažšie dostanú za nimi do Dánska. „Do našej krajiny musí prísť menej utečencov ako v minulom roku, lebo je to ťažko udržateľné,“ upozornila nedávno premiérka.

„Ak sa nastolí mier v štátoch, odkiaľ pochádzajú, potom by sa mali vrátiť späť,“ dodala. Táto sociálna demokratka verí, že medzi voličmi jej pomôže fakt, že Dánsko už prekonalo hospodársku krízu a spolieha sa aj na sľuby o veľkých finančných injekciách. Do roku 2020 plánuje rozdeliť v prepočte takmer šesť miliárd eur na zdravotníctvo, predškolské zariadenia, potreby seniorov, ochranu životného prostredia a políciu.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #Dánsko #parlamentné voľby #Helle Thorningová-Schmidtová