Koncom júna uzavrie Slovensko ročné predsedníctvo vo visegrádskej štvorke. Čo sa podarilo?
Slovensku sa určite podarilo zužitkovať možnosti, ktoré ponúka formát V4 plus. Ukazuje to aj stretnutie s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom. Toľko schôdzok s takými významnými lídrami predtým visegrádska štvorka neabsolvovala. Niektorí partneri vo V4 to však nevnímali len pozitívne. Ďalej sa podarili malé, ale dôležité veci. Spoločný patentový úrad, naštartovanie digitálnej agendy. A zvládli sme tiež nájsť nejaký spoločný spôsob prístupu k Ukrajine. Považujem to za veľmi podstatné.
Zblížili sa teda postoje krajín V4 v súvislosti s rusko-ukrajinskou krízou? Hovorí sa často o tom, že na jednej strane je Poľsko a na druhej strane ostatné tri krajiny.
Postoje v rámci visegrádskej skupiny smerom k Moskve sú ďalej roztrieštené. V tom, ako jednotlivé krajiny vnímajú, akú hrozbu Rusko pre región predstavuje. V4 však našla svoj postoj, ktorým je, že máme spoločný záujem na úspechu ukrajinskej transformácie. Celá visegrádska štvorka si povedala, že jej na tom záleží a bude povzbudzovať Kyjev, aby robil reformy. Toto má slovenský rukopis, hoci to chvíľu trvalo. Slovensko schytalo najväčší rozkol vo V4, keď sa do regiónu vrátila geopolitika. Musíme ďalej budovať a udržiavať dôveru. Už je to na dobrej ceste a veľa v tejto veci urobil prezident Andrej Kiska. Budovanie vzťahov však bude aj veľká výzva pre české predsedníctvo od 1. júla. A jeho mottom je práve spoločná dôvera. Do výsledkov slovenského predsedníctva by som ešte zahrnul dosiahnutý konsenzus vo V4 vlani na jeseň, keď sme mali spoločný postup ku klimatickému balíčku Európskej komisie. Visegrádska štvorka ukázala silu a udržala si svoju pozíciu a pridali sa k nej aj ďalší.
Čo mohlo urobiť slovenské predsedníctvo lepšie?
Veľký neúspech slovenského predsedníctva V4 je spomalenie až zabrzdenie spolupráce v obrane. Je to aj objektívne, že práve na naše predsedníctvo pripadli niektoré akvizície, pri ktorých všetci zvolili individuálny prístup. Ale slovenské ministerstvo obrany v tomto nezvládlo svoju koordinačnú úlohu. S akčným programom prišlo o niekoľko mesiacov neskôr, ako malo. A partneri vo V4 sú k nám milosrdní, že si kritiku nechávajú pre seba. Dúfam, že v tomto české predsedníctvo visegrádskej štvorky napraví slovenské nedostatky.
Spoločné postupy však vo V4 budú ďalej pokračovať, napriek niektorým oblastiach, kde sa nezhodneme.
Konsenzus sa presúva k európskym témam. Rozpadol sa však v bezpečnostnej oblasti.
Slovensko schytalo najväčší rozkol vo V4, keď sa do regiónu vrátila geopolitika.
Je to trend aj do budúcnosti?
Visegrádska spolupráca bola vždy o tom, že je to platforma na to, aby sme išli dopredu v oblastiach, kde všetci našli prienik záujmov. Ten je momentálne v európskej agende. Očakávam, že to tak bude pokračovať. V bezpečnostných témach ho nemáme, lebo sa držíme rôznych pohľadov. Veľkou otázkou do budúcnosti je, ako bude vyzerať vedenie Poľska. Prezidentské voľby naznačili istú zmenu. Visegrád bol doteraz silný a mal „výtlak“ v európskych témach, lebo podľa mňa bol za tým slovensko-poľský tandem. My sme v eurozóne. Poľsko sa zase veľmi dobre naučilo hrať diplomatickú hru v EÚ ako veľká krajina. Otázne je, či prípadné nové vedenie vo Varšave (parlamentné voľby sú v Poľsku na jeseň, pozn. red.) bude schopné v tom pokračovať.
Nakoľko sa dá povedať, že návšteva Hollanda je ocenením slovenského predsedníctva.
Určite je. Francúzsky prezident prichádza do Bratislavy druhý raz krátko po sebe, čo je neobvyklé. Je to aj signál, že Francúzsko si viac ako v minulosti uvedomuje význam V4. Aj v Paríži, aj v Berlíne vnímajú blokovací potenciál visegrádskej skupiny. Teda, že by sme im mohli zastaviť niektoré agendy. Ale berú V4 aj pozitívne ako blok krajín, s ktorými je potrebné hovoriť a udržiavať dialóg v niektorých témach. Teda, že máme istý regionálny názor. V Berlíne aj v Paríži vždy bola V4 zavedená značka. Slovenské predsedníctvo sa však prekrývalo s ešte užšou koordináciou v Bruseli. Vidíme dokonca výraznejšiu súhru ako v minulosti.
Okrem stretnutia V4 a prezidenta Hollanda sa koná v Bratislave aj desiaty ročník konferencie Globsec. Akú úlohu hrá toto podujatie vo visegrádskej štvorke?
Je to visegrádska konferencia. Globsec v tom nemá konkurenciu. Podobné podujatia v regióne sú národné. Je dobrým trendom, že už druhý rok po sebe budú mať na Globsecu panel premiéri V4. Je to znak dôvery.
Nie je úplne zvykom vidieť štyroch premiérov v jednej diskusii, bez ohľadu na to, o akú konferenciu ide.
Súhlasím. A nie je zvykom, aby takto verejne vystúpili bez presne určeného scenára. Pôjde o verejnú debatu. Ešte predtým budú mať pracovné stretnutia. S prezidentom Francúzska aj osobitne. Sme krátko pre budúcotýždňovým summitom EÚ, ktorý má úplne vyťaženú agendu. Pre lídrov V4 bude stretnutie v Bratislave dôležité, aby si osobne zladili postoje. Na Globsecu sa určite nevyhnú otázkam o migrácii. Práve v tejto oblasti ukazuje visegrádska štvorka svoju blokovaciu silu. Hoci mne v tom chýba konštruktívnejší prístup. Premiér Viktor Orbán zašiel priďaleko. Aj keď je potrebné povedať, že ako jediný z V4 má s migrantmi v krajine reálny problém a iba on čelí xenofóbnej opozícii. Lídri sa tiež určite nevyhnú témam Ukrajiny a Ruska.
Kde v prípade Ruska nie sme na jednej lodi, ako ste už spomenuli.
Nie sme. Máme rozdielne pohľady na potrebu sankcií. Ale ani Slovensko, ani Maďarsko nenarušili európsky konsenzus. Zahraničná politika má v tomto čase bezpečnostných výziev aj ďalšiu dimenziu. Je ňou geoekonomika.
Čo to znamená pre V4?
Rastie význam ekonomických a obchodných tém, ktoré tvoria agendu stretnutia premiérov. Ekonomická kríza potvrdila dlhodobý trend, že krajiny V4 navzájom čoraz viac obchodujú. Pre Slovensko sú už Česko, Maďarsko a Poľsko dohromady silnejším obchodným partnerom ako Nemecko. To sa týka aj sankcií proti Moskve. A takou nevypovedanou otázkou bude, že náš obchod s Ruskom nie je taký dôležitý, okrem jedného sektora, ktorým sú energie. V4 za posledné roky ukázala svoju silu. Napriek ekonomickej kríze sme životaschopní. Náš región hospodársky rastie viac ako zvyšok EÚ. A ukázali sme aj odolnosť pri poklese ruskej ekonomiky.