Televízia Ukraine Today dodala, že Litva bude prvou krajinou, ktorá priamo začne dodávať Kyjevu obranné zbrane.
V tejto otázke však nevládne medzi západnými spojencami zhoda. Dodávku obranných zbraní Ukrajine napríklad nepokladá za dobrý krok ani Slovensko. Zdržanlivý je zatiaľ tiež americký prezident Barack Obama. Cez víkend ho na poslanie obranných zbraní Ukrajine vyzvala delegácia amerického Senátu, ktorá pod vedením republikána Johna McCaina navštívila Slovensko. Politici USA vystúpili aj na konferencii Globsec.
"Vrátili sme sa z Ukrajiny. Na východe sme sa stretli mužov a ženy, ktorí bránia svoj štát proti agresii Vladimira Putina. Chceli by sme naliehať na prezidenta Spojených štátov, aby rešpektoval vôľu Kongresu a amerického ľudu a aby dodal obranné zbrane Ukrajincom, ktorých zabíjajú. Bojujú so zbraňami z 20. storočia, ale Rusi na nich útočia so zbraňami z 21. storočia,“ povedal pre novinárov McCain na Globsecu, kde sa predstavili aj senátori John Barrasso a Tom Cotton.
Americký politik, ktorý v roku 2008 neúspešne bojoval s Obamom o Biely dom, tiež uviedol, že na Ukrajine hovoril s prezidentom Petrom Porošenkom. "Sme radi, že sme sa stretli s ním a ďalšími, ktorí, dúfajme, vážne bojujú s problémom korupcie. Zdôraznili sme, že na Ukrajine stále existujú vážne výzvy v podobe korupcie,“ povedal McCain.
Senátor si myslí, že jednota Západu nie je vôbec pevná. "Je to hanba, lebo tento príbeh sme už zažili v 30. rokoch minulého storočia s Hitlerom,“ vyhlásil McCain. Na otázku Pravdy, či dodávka zbraní nepovedie k eskalácii konfliktu, odpovedal, že si to nemyslí.
"Čo sa týka Vladimira Putina, či ho vyprovokuje, keď dodáme zbrane, aby sa Ukrajinci mohli brániť, tak vravím, že to tak nie je. V americkej revolúcii nám pomohli Francúzi, ktorým pravdepodobne tiež hovorili, že my nemôžeme poraziť Britov. Po invázii Rusov do Afganistanu, sme im poskytli zbrane. Nikto neveril, že Afganci môžu poraziť Rusov. Je to hanebná kapitola v americkej a európskej histórii, že sa pozeráme na rozkúskovanie európskej krajiny, čo sa deje prvý raz za 70 rokov. Nebojím sa, že by sme vyprovokovali Vladimira Putina. Bude si brať malé kúsky Ukrajiny a bude pokračovať v tlaku na baltické štáty, Moldavsko a iné štáty, pričom za to neplatí takmer žiadnu cenu,“ vyhlásil McCain.
Podľa senátora Kyjev potrebuje prístroje na nočné videnie, spravodajské informácie či protitankové strely.
Tento týždeň sa v Bruseli stretnú ministri obrany Severoatlantickej aliancie, aby pokračovali v hľadaní správnych reakcií na rusko-ukrajinský konflikt. Po schôdzke by mohlo byť jasnejšie, či, ako a kde Američania vo východnej Európe rozmiestnia ťažké zbrane vrátane tankov či obrnených vozidiel. Uľahčí to konanie vojenských cvičení. Rozmiestnenie ťažkých zbraní zároveň do budúcnosti zjednoduší vyslanie vojakov, ak by to bolo potrebné. Rozhovory s USA už potvrdilo Poľsko, záujem majú aj pobaltské krajiny.
"Je to politika americkej vlády, že vysiela zbrane a podieľa sa na cvičeniach v krajinách, ktoré susedia s NATO, a my túto politiku plne podporujeme,“ uviedol McCain.
Rusko varovalo pred rozmiestnením zbraní s tým, že by tento krok podkopal dohodu medzi NATO a Moskvou z roku 1997. V nej sa aliancie zaviazala, že v blízkosti Ruska nerozmiestni významné vojenské sily.
"Snaha o umiestnenie zbraní dáva zmysel. Aliancia má právo na obranu členov. Očakávam však len rozhodnutie o rozmiestnení zbraní, nie o vyslaní vojakov, ktorí by niekde zostali nastálo,“ povedal pre Pravdu na Globsecu analytik Igor Merheim-Eyre z Kentskej univerzity. Podľa experta je dôležité, aby sme neignorovali, čo si myslí Rusko. "Nemôžeme sa však správať tak, že na Moskvu budeme len reagovať,“ uviedol Merheim-Eyre.