Sankcie sa nekončia. Koho bolia viac?

Šéfovia diplomacií európskej dvadsaťosmičky dnes predĺžia hospodárske sankcie voči Rusku. Tento formálny krok, na ktorom sa diplomati zhodli už minulý týždeň, nikoho nezaskočí. Moskva s ním rátala už od marcového summitu EÚ. Reštrikcie, ktoré majú zmeniť ruský prístup k riešeniu krízy na Ukrajine, vtedy šéfovia úniových štátov a vlád tesne zviazali so splnením mierových dohôd z Minska. A keďže viaceré minské body majú lehotu realizácie do konca tohto roka, Brusel získal čas, aby na decembrovom summite mohol vyhodnotiť, či boli všetky splnené, alebo nie.

, , , 22.06.2015 11:00
Nakupovanie potravín Foto:
Potraviny V Rusku citeľne zdraželi, odkedy Kremeľ ako protiopatrenie na západné sankcie uvalil embargo na ich dovoz z EÚ, USA a ďalších krajín.
debata (50)

Sankcie, ktoré by bez predĺženia vypršali koncom júla, tak budú platiť prinajmenšom ešte ďalších šesť mesiacov. Rusko s ničím iným ani nerátalo. „V našich prognózach sme prihliadali na možnosť predĺženia sankcií. Do odhadov hospodárskeho vývoja sme to zakalkulovali,“ vyhlásil minister financií Anton Siluanov.

Pokojne reagoval aj poradca šéfa Kremľa, exminister hospodárstva Andrej Belousov, ktorý nepotvrdil predchádzajúce špekulácie, že Moskva by na predĺženie sankcií mohla odpovedať sprísnením svojich protiopatrení. „Našli sme istú rovnováhu v otázke sankcií a protisankcií. A táto rovnováha sa zachová. Antisankcie nebudú ani rozšírené, ani zúžené,“ povedal pre denník Wall Street Journal.

Prezident Vladimir Putin už v piatok z ekonomického fóra v Petrohrade Západu odkázal, že sankcie Rusko nijako vážnejšie nepoškodili. „Koncom minulého roka nás varovali, že tu bude hlboká kríza. Nestalo sa. Situáciu sme stabilizovali vďaka dostatočnej zásobe vnútornej sily,“ vyhlásil. Jeho poradca Belousov však pripúšťa, že vznikli aj problémy. Západné sankcie podľa neho najbolestnejšie zasiahli ruské banky a spoločnosti, ktoré stratili prístup ku globálnym kapitálovým trhom, čo tiež prispelo k výraznému oslabeniu kurzu rubľa. „Náš finančný systém sa však prispôsobil novej realite,“ dodal.

Celkový negatívny vývoj v ruskom hospodárstve sa však zastaviť nepodarilo. Pravda, viac než so sankciami to súvisí so surovinovou orientáciou ekonomiky a nízkou cenou ropy na svetových trhoch. Priemyselná výroba v Rusku v máji zaznamenala 5,5-precentný medziročný prepad. Centrálna banka na tento rok predpovedá 3,2-percentný pokles ekonomiky.

Kríza ruskej ekonomiky však bolí nielen Rusov, ale aj Európanov. Podľa čerstvej analýzy Rakúskeho ústavu pre výskum hospodárstva WIFO by Európa mohla prísť až o sto miliárd eur a dva milióny pracovných miest. „Výpadky exportu, ktoré sme predvídali v najhoršom odhade z jesene minulého roka, sa stali skutočnosťou,“ povedal pre nemecký Die Welt jeden z autorov štúdie Oliver Fritz. V oblasti vývozu podľa neho zohrali najväčšiu rolu práve európske protiruské sankcie a odvetné sankcie Moskvy proti EÚ.

Experti z WIFO varujú, že ruská kríza môže mnohým krajinám ukrojiť značnú časť z predpokladaného rastu hrubej pridanej hodnoty, čo je rozdiel medzi hodnotou výroby a služieb a nákladmi na ich produkciu. O viac ako jedno percento sa môže tento ukazovateľ znížiť aj v Nemecku, kde by to znamenalo stratu až 27 miliárd eur. Pre pokles ruskej ekonomiky môže podľa WIFO prísť o prácu až 2,4 milióna Európanov: z toho 465-tisíc v Nemecku, 335-tisíc v Poľsku, 215-tisíc v Taliansku a 160-tisíc v Španielsku. Najviac ohrozené sú pritom pre ruský zákaz dovozu niektorých poľnohospodárskych produktov ľudia zamestnaní v poľnohospodár­stve. V tomto odvetví môže v Európe stratiť prácu až 265-tisíc ľudí.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #protiruské sankcie #kríza ekonomiky
Flowers