Český minister zahraničia Lubomír Zaorálek po schôdzke potvrdil, že Česká republika a ďalšie členské krajiny trvajú na dobrovoľnosti prijímania utečencov.
„Za Českú republiku som dnes odmietol ten štvrtý paragraf, v ktorom sa hovorí o tých záväzkoch, pretože som opakoval, že tam nie je ten text v súlade s tým, čo bolo prijaté v apríli,“ uviedol Zaorálek. Narážal tým na to, že na aprílovom mimoriadnom summite EÚ sa hovorilo o dobrovoľnosti prijímania utečencov.
„Podporil som to, že sa musíme zaoberať ochranou vonkajšej hranice a budovaním návratového mechanizmu. To sú prvky, ktoré sú pre nás zásadné,“ poznamenal tiež šéf českej diplomacie. Vážne výhrady ako Česko mali podľa neho aj ďalšie štáty – Španielsko, Portugalsko, pobaltské krajiny alebo ostatné štáty visegrádskej štvorky. Poľsko podľa diplomatických zdrojov označilo návrh týkajúci sa presídľovania migrantov za zlý. Nemecký zástupca naopak pred rokovaním uviedol, že Berlín dokument všeobecne podporuje. Nemci však majú výhrady k spôsobu výpočtu prideľovania utečencov jednotlivým krajinám.
Návrh záverov pre tento summit, ktorý má ČTK k dispozícii, počíta s tým, že by rozhodnutie o prerozdelení utečencov mohlo byť odložené až na koniec júla. Dokument pripravený na rokovanie premiérov a prezidentov krajín EÚ ani raz priamo nespomína povinný distribučný systém podľa kvót, ktorý v máji navrhla Európska komisia, podľa diplomatov však na tento návrh odkazuje, čo by umožnilo komisii na jeho plnení trvať.
Text príslušného bodu sa pritom odvoláva na závery mimoriadneho summitu k migrácii, ktorý sa konal v apríli. Vtedy lídri krajín dvadsaťosmičky oznámili cieľ spustiť pilotný projekt dobrovoľného presídľovania v rámci únie. Napriek tomu komisia o niekoľko týždňov neskôr prišla s návrhom na povinné prerozdelenie 40 000 Sýrčanov a Eritrejčanov. Teda ľudí z krajín, pri ktorých je veľká pravdepodobnosť, že ich občania majú na útočisko v EÚ nárok.
„Princíp dobrovoľnosti je niečo, čo chceme, aby zostalo zachované. To sa jednoducho nesmie zmeniť,“ zdôraznil Zaorálek. Ďalší na ťahu budú podľa neho lídri EÚ, ktorí sa migračnej kríze budú venovať na summite v druhej polovici týždňa. „Ja predpokladám, že v tom, čo sa (summitu) predloží, sa bude tiež odrážať vyjadrenie toho, čo sme tu povedali,“ verí minister. Niektorí diplomati však boli skeptickí, či sa na bruselskom summite podarí kompromis nájsť.