„Značka Slovensko má zvýšiť atraktívnosť nášho štátu v cestovnom ruchu, osloviť zahraničných investorov, podporiť export. Predstaviť Slovensko ako modernú, rozmanitú a zaujímavú krajinu,“ povedal v rozhovore pre Pravdu.
O pláne vytvoriť značku Slovensko ste prvý raz informovali začiatkom minulého roku. Čo je odvtedy nové?
Mám dobrý pocit z toho, že tvorba celého procesu sa posunula. Vlani sme iniciovali verejnú diskusiu, ktorá trvala približne pol roka. Zároveň sme vytvorili medzirezortný pracovný tím, ktorý vypracoval zadanie pre verejné obstarávanie. Dostávame sa do finále, ktorého výsledkom má byť značka, čo pomôže prezentácii Slovenska v zahraničí.
S podobou jednotnej prezentácie sa musí stotožniť verejnosť na Slovensku. Aký máte ohlas?
Samozrejme, že názor verejnosti je veľmi dôležitý. V minulom roku sme zriadili webovú stránku o brandingu Slovenska (www.brandingslovenska.com). Dostali sme stovky podnetov a postrehov. Je cenné, že v spätnej väzbe sa veľa myšlienok stotožňovalo s tými, čo nám poskytli experti. Pozitívne vyznel aj prieskum, ktorý nám agentúra FOCUS vypracovala začiatkom tohto roku.
Čo z neho vyplynulo?
Až 83 percent opýtaných súhlasí so stratégiou, aby Slovensko investovalo prostriedky do vytvorenia systému budovania vlastnej značky, ktorý by prispel, aby naša krajina bola rozpoznateľná v zahraničnej konkurencii. Anketa sa zároveň venovala aj preferovanému spôsobu vizuálnej prezentácie – 84 percent respondentov sa prikláňa, aby sa využili farby trikolóry, čiže biela, modrá, červená, 81 percent podporilo využitie štátneho znaku.
Čo by ste odkázali pesimistom, ktorí sa nazdávajú, že značka nie je zásadná vec?
V prvom rade si uvedomme že „značka krajiny“ nie je len logo. Existujú úspešné príklady, ktoré potvrdzujú, ako dobre sú vnímané vo svete štáty, ktoré šíria kvalitné posolstvá a podporujú ich jednotným vizuálom aj konkrétnymi skutkami. Logo býva často prvá vec, čo padne do oka, keď prezentujete vlastnú krajinu v zahraničí. Podstatné však je, aby prezentácia krajiny vychádzala z jej silných stránok, zrozumiteľne ich tlmočila navonok a to všetko ešte podčiarkla výkonom reálnych politík. Práve k tomu by sme radi smerovali.
V akom štádiu je verejné obstarávanie? Sú známe mená v tíme, ktorý pripravoval tender?
Verejné obstarávanie sme vyhlásili začiatkom tohto mesiaca. V porote nájdete zvučné mená, ktoré sú zárukou profesionálneho a nestranného vyhodnocovania návrhov, ktoré budú predložené v tendri. Napríklad uznávaný odborník v oblasti dizajnu vizuálnej komunikácie, rektor VŠVU Stanislav Stankoci, sociológ Martin Bútora, Vanda Wolfová, riaditeľka agentúrneho sektora Google pre český a slovenský trh, Michal Meško, spoluzakladateľ knižnej siete Martinus, ktorá sa dnes dáva za príklad úspešnej značky kvalitne komunikujúcej so svojimi cieľovými skupinami. Ďalej sú tam zástupcovia kľúčových rezortov vlády a agentúr ako sú SACR a SARIO.
Aké budú celkové finančné náklady?
Predpokladaná hodnota zákazky je 250-tisíc eur bez DPH. Táto suma nám vyšla z prieskumu trhu. Finančné prostriedky nám boli presunuté z ministerstva dopravy, ktoré má v agende podporu cestovného ruchu.
Kedy sa dozvieme podobu značky Slovensko?
Stanovili sme si apríl 2016.
Je to načasované pred slovenským predsedníctvom v EÚ, ktoré sa začne v júli budúceho roku?
Áno aj nie. Príprava tejto značky je samostatný proces. Naše predsedníctvo bude mať vlastné logo, ktoré však obsahovo vychádza z rovnakých komunikačných posolstiev, na ktorých chceme budovať značku našej krajiny a vzájomne sa budú podporovať. Na druhej strane chceme využiť dané polročné obdobie, aby sa značka Slovenska dostala do povedomia v zahraničí.
Vychádza tvorba značky aj zo skúseností v iných krajinách? Napríklad Británia a Nemecko majú jednotnú vizualizáciu – na prvý pohľad je jasné, o aké štáty ide.
Študovali sme skúsenosti zo zahraničia. Významným rozmerom býva aj zjednotenie vizualizácie orgánov štátnej správy, ktoré sme sa rozhodli riešiť ako jeden z viacerých prvkov novej značky. Malo by to byť týmto spôsobom prepojené, tak ako sa osvedčilo v mnohých európskych štátoch.
Zároveň to povedie k úspore, pretože sa vyhneme tomu, aby si ministerstvá a ďalšie orgány obstarávali svoje logá, ktoré pritom obrazovo medzi sebou nekorešpondujú. A naozaj nehovoriac o tom, že sa ako štát musíme jednotne prezentovať aj z tejto úrovne, a to nie len smerom do zahraničia.
Kto bude musieť používať jednotnú vizualizáciu?
Ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy. Pre ostatné inštitúcie to bude mať podobu odporúčania.
Prečo proces tvorby spadá pod vaše ministerstvo?
Vyplýva to z novely kompetenčného zákona, podľa ktorého náš rezort koordinuje prezentáciu Slovenska v zahraničí.