Očakáva, že summit lídrov EÚ bude „veľmi ťažký“. Ako uviedol v lietadle cestou do Bruselu. Hlavnými témami budú povinné kvóty migrantov aj situácia v Grécku. Myslí si, že otázka migrácie bude náročnejšia, keďže je politická, a nie ekonomická.
Proti kvótam sú aj ostatné krajiny Visegrádskej štvorky a pobaltské krajiny. Krajiny V4 – Slovensko, Maďarsko, Poľsko aj Česko už v minulosti avizovali, že spoločne proti kvótam vystúpia. „Ten hlas je tak silný, že Donald Tusk ako šéf Európskej rady požiadal o stretnutie s krajinami V4. Verím, že sa nám podarí odstrániť zo záverov Rady povinné kvóty a že pomoc migrantom bude iba na dobrovoľnej báze,“ uviedol Fico.
Ako premiér pripomenul, na Slovensku sa začína diskutovať aj o téme referenda. To prvýkrát spomenul samotný premiér tento týždeň, keď parlament rokoval o migrácii. „Neviem si predstaviť, že je európske a solidárne nútiť niekoho niečo robiť,“ vyhlásil.
Krátko pred odletom na summit ešte na rokovaní Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Fico uviedol: „Veľké krajiny si hovoria, že prečo by mali všetci utečenci skončiť u nich, keď sa vedia podeliť s malými krajinami. Keď sa migranti valili do Maďarska či na Maltu, otvárali sa povinné kvóty? Každému to bolo jedno. Až keď sú ohrozené záujmy veľkých štátov, kričia, že nechceme tých úbožiakov prijať.“
Premiér zároveň oznámil, že na summite bude slovenská delegácia presviedčať Európsku komisiu, aby sa bilaterálne rokovalo o dobrovoľných príspevkoch SR k problematike migrantov, informuje portál teraz.sk.
Česko je proti povinnému prerozdeľovaniu utečencov
„Česká republika odmieta návrhy na povinné prerozdeľovanie utečencov,“ vyhlásil to premiér Bohuslav Sobotka po príchode na summit Európskej únie v Bruseli. Povinné kvóty, ktoré v máji navrhla Európska komisia, nie sú podľa názoru Prahy riešením súčasnej migračnej krízy. „Je chyba, ak by se summit sústredil na prerozdeľovanie utečencov,“ vyhlásil český premiér. Medzi spôsoby riešenia podľa neho naopak patrí zabezpečenie skutočného fungovania vonkajšej hranice schengenského priestoru.
Ďalším bodom, ktorý Sobotka spomenul, je nutnosť zabezpečiť návrat tých migrantov, ktorí na starý kontinent prišli z ekonomických dôvodov a nemajú právo na azyl.
Predseda českej vlády zmienil aj nevyhnutnosť zásahu proti sieťam pašerákov ľudí ako na európskom území, tak aj na mori. Sobotka je za zriadenie stredísk mimo európskych území, kde by žiadatelia o azyl mohli čakať, či im ho naozaj udelia. Otázka migrácie by mala podľa jeho slov zostať v kompetenciách národných vlád.
Máme s utečencami viac problémov ako Stredomorie, tvrdí maďarský šéf diplomacie
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa posťažoval, že v Európskej únii prichádza najviac ilegálnych imigrantov práve do Maďarska. Napriek tomu sa väčšina pozornosti podľa jeho slov sústreďuje na situáciu v Stredozemnom mori. Budapešť očakáva od Bruselu solidaritu a pomoc.
Szijjártó pripomenul, že Maďarsko opakovane upozorňuje na závažnosť západobalkánskej cesty, po ktorej utečenci putujú. Únia ale doposiaľ nedokázala urobiť účinné kroky. „Je na čase, aby EÚ začala túto situáciu brať vážne,“ povedal maďarský šéf diplomacie. Minister zopakoval, že Budapešť nepozastavila platnosť medzinárodných a únijných pravidiel, ktoré sa týkajú migrantov. Čelí však vážnym technickým a kapacitným problémom. Do krajiny tento rok prišlo vyše 61-tisíc utečencov.
Orbán požiadal predsedov EK a EP, aby migrantov nevracali do Maďarska
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán požiadal formou listu šéfov Európskej komisie a Európskeho parlamentu, aby ilegálnych migrantov čakajúcich na vrátenie posielali do krajín, v ktorých vstúpili na územie Európskej únie. Podľa agentúry MTI o tom informoval minister zodpovedný za riadenie úradu vlády János Lázár.
Maďarsko v utorok až do odvolania jednostranne prerušilo prijímanie žiadateľov o azyl vracaných z ďalších členských krajín EÚ, argumentujúc, že na to jeho kapacity nestačia. Budapešť bola informovaná, že Rakúsko a desať ďalších členských krajín EÚ chce vrátiť ilegálnych imigrantov do Maďarska, uviedol minister zahraničných vecí. Dodal, že s tým Maďarsko nesúhlasí, pretože títo ilegálni prisťahovalci nevstúpili na územie EÚ v Maďarsku, ale v Grécku, a preto by mali byť vrátení do tejto krajiny.
„Maďarsko spĺňa všetky právne normy EÚ týkajúce sa ilegálnej migrácie, avšak nie je schopné prijať 16 000 ľudí,“ zdôraznil minister a dodal, že avizovaný počet migrantov určených na vrátenie do Maďarska môže podľa výpočtov rezortu vnútra v nadchádzajúcom polroku stúpnuť na 200 000.
Podľa jeho slov maďarská vláda je odhodlaná vybudovať avizovanú zátarasu na maďarsko-srbskom hraničnom úseku.
Lídri EÚ o utečencoch
Lídri členských štátov Európskej únie prerokujú presídľovaciu a návratovú politiku EÚ. V záveroch Rady sa hovorí o relokácii 40 000 ľudí v priebehu dvoch rokov z Talianska a Grécka, ktorí potrebujú dočasnú ochranu od ostatných krajín únie. Na summite sa nebude hlasovať priamo o návrhu Európskej komisie (EK), ktorý by zaviedol povinné kvóty, avšak v záveroch Rady je súhlas s čo najrýchlejším prijatím rozhodnutia o distribúcii týchto osôb. V podstate je to odvolávka na návrh EK, o ktorom by potom v júli kvalifikovanou väčšinou rozhodovali ministri vnútra EÚ.
So znením takéhoto textu budú mať problémy viaceré štáty, ktoré sú proti povinným kvótam. K nim patrí Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Fínsko aj Španielsko. Španielska vláda nie je proti systému kvót, kritizuje skôr algoritmus, ktorý EK použila pre rozdelenie nelegálnych prisťahovalcov medzi členské krajiny. Kritiku vyslovilo tiež Francúzsko.
Za je Nemecko, Švédsko, Taliansko, Grécko, Malta a Cyprus. Berlín okrem toho tlačí na Atény a Rím, aby si spravili poriadok s nelegálnymi migrantmi na svojom území tak, aby sa nedostávali bez ukončenia azylového procesu ďalej do Európy.
Témou summitu bude v tejto súvislosti lepšie fungovanie návratovej politiky. Teda, aby sa ekonomickí migranti vracali čo najrýchlejšie do krajín pôvodu.
Predseda EK Jean-Claude Juncker napriek odporu niektorých štátov vyhlásil, že komisia nebude meniť svoj postoj k návrhom týkajúcim sa prijímania a prerozdeľovania žiadateľov o azyl medzi štátmi EÚ.
Ešte pred štvrtkovým zasadnutím Rady sa uskutoční koordinačné stretnutie Visegrádskej štvorky. Tá tento týždeň prijala spoločnú deklaráciu. V nej potvrdzuje svoj záväzok nájsť systémovejšie a komplexné riešenie migračnej krízy, avšak v súlade s vyhlásením prijatým na mimoriadnom aprílovom summite. Na ňom sa dohodlo na dobrovoľnosti pri rešpektovaní špecifík a kapacít členských štátov. Pre V4 je neprijateľný akýkoľvek odkaz v zmysle povinných kvót.
Fico má okrem toho mandát od slovenského parlamentu prezentovať uznesenie, ktoré poslanci schválili v stredu (24.6.). V ňom odmietli zavedenie povinných kvót ako nesystémové riešenie.