Rusko je výzvou pre bezpečnosť Európy. Zhodli sa na tom ministri obrany NATO, ktorí sa v stredu a včera stretli v Bruseli. Okrem hrozieb na východe Európy však vidí Severoatlantická aliancia problémy aj na juhu.
Zastrašovanie susedov
„Hovorili sme o súčasnom bezpečnostnom prostredí,“ uvádza vyhlásenie ministrov obrany NATO. „Rusko predstavuje výzvu pre euroatlantickú bezpečnosť pre svoje vojenské kroky, nátlak a zastrašovanie susedov. Znepokojuje nás tiež zvyšujúca sa regionálna nestabilita na juhu spôsobená kombináciou rôznych výziev a hrozieb vrátane hrozby, ktorú predstavuje ISIL/Daesh (Islamský štát, poz. red.),“ uviedli ministri obrany s tým, že NATO bude brániť spojencov pred každým nepriateľom.
Čo teraz robíme, je reakciou na ruské kroky. Po Gruzínsku sa Moskva pustila do Ukrajiny. Jediným spôsobom, ako Rusko zastaviť, je ukázať mu, čo dokážeme a že sme pripravení.Juozas Oleksas, litovský minister obrany
Aby to NATO lepšie dokázalo, bude mať k dispozícii okolo 40-tisíc príslušníkov jednotiek rýchleho nasadenia. V rámci nich pôsobia hrotové sily, teda jednotky na veľmi vysokom stupni pohotovosti. Zatiaľ sú vytvorené len dočasne, ale už absolvovali prvé cvičenie v Poľsku pod názvom Noble Jump.
Od roku 2016 by mali mať tieto do 48 hodín nasaditeľné sily veľkosť päťtisíc vojakov. Brigáde budú krajiny veliť na rotačnej báze. V Litve, Estónsku, Lotyšsku, Poľsku, Rumunsku a Bulharsku tiež postupne vzniká šesť styčných tímov NATO. Tie do budúcnosti uľahčia nasadenie superrýchlych jednotiek. Rovnaké styčné tímy by mali byť v budúcnosti vytvorené na Slovensku a v Maďarsku.
Zapojenie Slovenska
"Ešte na summite vo Walese (vlani v septembri, poz. red.), sme deklarovali, že sa zúčastníme týchto jednotiek. Naši plánovači už s týmito údajmi pracujú,“ povedal v Bruseli pre novinárov slovenský minister obrany Martin Glváč.
„Už teraz máme niečo, čo sú také prechodné sily bleskovej reakcie. Nie sme ešte v štádiu takej rýchlej nasaditeľnosti, ako to má byť v záverečnej fáze. Avšak už teraz v týchto dočasných jednotkách má Slovensko piatich ľudí zo síl špeciálneho určenia. Prispievame a budeme prispievať aj v ďalších rokoch,“ uviedol pre médiá aj Tomáš Valášek, slovenský veľvyslanec pri NATO.
Okrem pokračujúceho budovania nasaditeľných jednotiek sa NATO zaoberá aj problémom rýchlejšieho rozhodovania. Aj od toho závisí, za aký čas by aliancia dokázala vyslať vojakov na miesto určenia. Niektoré krajiny NATO budú tiež pravdepodobne musieť upraviť zákony tak, aby rýchlo umožnili prechod spojeneckých jednotiek cez ich územie. Zároveň musia plánovači vytýčiť trasy pre presun bleskových síl.
Reakcia Kremľa
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Moskva bude reagovať v súlade so situáciou na posilňovanie vojenských kapacít aliancie. „Je to tak, že NATO sa blíži k našim hraniciam, nie tak, že my by sme sa niekam pohli,“ vyhlásil podľa ruských médií Putin.
„Videli sme, ako sa Rusko začalo správať v rokoch 2006 až 2008 a potom aj ďalej. Zvyšovalo zdroje pre armádu. V tom čase aliancia s Moskvou spolupracovali. Fungovala Rada Rusko-NATO, hľadali sme priateľské vzťahy,“ povedal pre Pravdu litovský minister obrany Juozas Olekas, ktorý odmieta, že kroky aliancie majú viesť k eskalácii napätia vo vzťahoch s Ruskom. "Čo teraz robíme, je reakciou na ruské kroky. Po Gruzínsku sa Moskva pustila do Ukrajiny. Jediným spôsobom, ako Rusko zastaviť, je ukázať mu, čo dokážeme a že sme pripravení,“ povedal Olekas.
„Počuli sme niektoré kritické reakcie Ruska, ktoré sú však zamerané v prvom rade na domáce publikum. Odkaz preň znie, že Západ je zlý a chce zničiť Rusko. V konvenčnej vojenskej oblasti má však Rusko na východe, najmä v Kaliningrade a ruskom západnom vojenskom okruhu, obrovskú prevahu,“ pripomenul pre Pravdu expert na medzinárodné vzťahy Tomas Janeliunas z Vilniuskej univerzity.
Reč o jadrových silách
V ruskej rétorike sa však tiež čoraz častejšie objavuje dôraz na jadrové sily. Moskva opakovanie hovorí o tom, že protiraketový program NATO je zameraný proti nej. „Toto je dôležitá otázka strategického významu,“ tvrdí aj Putin.
„Veľmi starostlivo vyhodnocujeme jadrové aktivity Ruska vrátane jeho atómovej rétoriky,“ vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. „Jadrové otázky sú veľmi vážne. Je preto veľmi dôležité, aby na ne aliancia reagovala obozretne, predvídateľne a transparentne. Rétorika Ruska týkajúca sa jadrových zbraní je úplne neopodstatnená,“ uviedol Stoltenberg v reakcii na otázku Pravdy, ako vníma postoj Moskvy v súvislosti s jej atómovým arzenálom.