V rokoch 1938 a 1939 v Československu organizoval v Československu odjazdy židovských detí do Veľkej Británie a zaobstaral všetky formality potrebné na ich prepravu po železnici. Skromný Winton sa však ako hrdina nikdy necítil.
Po vojne sa londýnsky rodák živil ako maklér. Ani najbližší príbuzní nemali tušenia o vojnovej kapitole jeho života. Do povedomia verejnosti sa dostal až vďaka dojemnému stretnutiu so svojimi zachránenými „deťmi“ v štúdiu BBC.
Wintonove polozabudnuté činy pripomenul slovenský režisér Matej Mináč, ktorý natočil film Všetci moji blízki (1999). Druhýkrát mu vzdal hold o tri roky neskôr v dokumente Sila ľudskosti, tretíkrát v roku 2011 filmom Nickyho rodina.
Nicolas Winton, ktorého volajú aj „britský Schindler“ s odkazom na záchrancu poľských Židov Oscara Schindlera, bol za svoje činy niekoľkokrát vyznamenaný a povýšili ho do rytierskeho stavu. Wintona navrhli aj na Nobelovu cenu za mier, tohto ocenenia sa však nedočkal.
Foto: SITA/AP, Kirsty Wigglesworth
Život Nicolasa Wintona
19. mája 1909 – Narodil sa v Londýne v nemecko-židovskej rodine ako Nicholas Wertheimer.
december 1938 – Mladý bankár Winton sa na podnet priateľa začal ako súkromná osoba angažovať v pomoci židovským deťom v Československu, ktoré ohrozoval postupujúci nacizmus.
14. marca 1938 – Z Prahy odletelo prvých 20 detí, neskôr nasledovali už vlakové transporty.
2. augusta 1939 – Na cestu sa vydal posledný, ôsmy transport. Transport s 250 deťmi, ktorý bol naplánovaný na začiatok septembra 1938, sa už pre vypuknutie vojny neuskutočnil. Celkom vďaka Wintonovi sa zachránilo 669 detí, väčšinou židovského pôvodu.
1942 – Winton vstúpil do Kráľovského letectva (RAF), kvôli problémom so zrakom pracoval len na administratívnych pozíciách.
1945 – Po vojne pôsobil v Ženeve vo vtedajšej Medzinárodnej organizácii OSN pre utečencov.
1948 – Na krátky čas sa vrátil k práci bankára a oženil sa s Dánkou Gretou Gjelstrupovou. Narodili sa im tri deti – Nicholas, Barbara a Robin. Kvôli postihnutiu najmladšieho syna, ktorý zomrel v siedmich rokoch, sa angažoval aj v organizácii pre mentálne a telesne postihnutých.
50. roky – Usadil sa s rodinou pri Maidenheade pri západnom okraji Londýna a pracoval v niekoľkých menších firmách v okolí.
1971 – Vo veku 62 rokov odišiel do dôchodku. Potom sa naplno venoval charitatívnej práci, predovšetkým pre organizáciu Abbeyfield, ktorá spravovala domy pre seniorov.
1988 – v relácii BBC That's Life historička Elizabeth Maxwelová zorganizovala stretnutie Wintona s „jeho deťmi“. Jeho príbeh sa stal konečne známy.
1999 – Premiéru mal hraný film režiséra Mateja Mináča Všetci moji blízki, ktorý pripomína Wintonovu zásluhu na záchrane detských životov.
2002 – Mináč dokončil dokument venovaný Wintonovi, nazvaný Sila ľudskosti – Nicholas Wintov. V roku 2011 tento režisér predstavil aj film Nickyho rodina o neznámych osudoch „Wintonových detí“.
december 2002 – Kráľovná Alžbeta II. povýšila Nicholasa Wintona do šľachtického stavu.
1. júla 2015 – Sir Nicholas Winton zomrel vo veku 106 rokov.