A zdá sa, že rokovania postupujú tempom dva kroky dopredu, jeden krok dozadu. Irán tvrdí, že jeho atómový program nikdy nemal vojenské zameranie. V minulosti však viac ráz klamal o svojich jadrových zariadeniach.
Dôležité otázky
"Nikdy sme neboli bližšie k dohode. Stále však nie sme tam, kde by sme chceli byť, čo sa týka viacerých najdôležitejších otázok. Rozhovory sa ešte môžu zvrtnúť ktorýmkoľvek smerom,“ vyhlásil v nedeľu pre novinárov americký minister zahraničných vecí John Kerry.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu stále skúma iránsky jadrový program. Ako pre médiá povedal šéf organizácie Jukija Amano, jasno by v tom malo byť do konca roku. "Potrebujeme však na to spoluprácu Iránu,“ pripomenul Amano. Podľa agentúry nemajú atómoví inšpektori prístup všade, kde by chceli.
Rokovania medzi mocnosťami a Iránom sa po dlhých rokoch odblokovali vlani. Podarilo sa vyjednať prvú predbežnú dohodu, ku ktorej v apríli pribudla ďalšia. Na základe jej záverov sa má zrodiť konečný dokument. Západ chce obmedziť možnosti Iránu na prípadnú výrobu jadrovej bomby. Dohoda by mala zaručiť, že Teherán bude najbližšiu dekádu aspoň rok vzdialený od možnosti vytvorenia atómóvky. Irán však trvá na práve využívať jadrovú energiu.
"Predlžovanie rozhovorov nie je možnosťou pre nikoho. Snažíme sa dokončiť prácu,“ povedal pre iránske médiá hlavný vyjednávač Abbás Araghči. "Máme pozitívnu atmosféru. Ak dohoda bude rešpektovať naše požiadavky, z ktorých neustúpime, tak sa to podarí. V opačnom prípade uprednostňujeme návrat do Teheránu s prázdnymi rukami,“ vyhlásil Araghči.
Irán v prípade podpísania dohody žiadal okamžité zrušenie sankcií OSN, ktorým Teherán čelí pre svoj atómový program. Podľa agentúry AP sa podarilo v tomto s mocnosťami nájsť čiastočnú zhodu.
V prípade, že Irán jednoznačným spôsobom poruší dohodu, zúčastnené krajiny by sa stretli a mohli by väčšinovo odhlasovať návrat ku sankciám. Nie je však jasné, či takýto postup uspokojí Rusko, lebo do istej miery obchádza jeho právo veta v Bezpečnostnej rade OSN.
Otázkou v prípade sankcií ostáva aj, čo s opatreniami proti Iránu, ktoré nemajú s jadrovým pôrogramom nič spoločné. Západ ich uplatňuje preto, že Teherán podporuje terorizmus či porušuje ľudské práva.
Priveľa ústupkov?
Teherán sa pritom snaží rokovania o jadrovom programe prezentovať ako otvorenie dverí k širšej spolupráci a úplnému akceptovaniu krajiny na medzinárodnej scéne. Šéf iránskej diplomacie Džavíd Zaríf minulý týždeň naznačil pripravenosť Iránu zapojiť sa do spoločného boja proti Islamskému štátu (ISIL).
"Pohromu, ktorej čelíme, a hovorím my, lebo nikto nie je ušetrený, stelesňujú muži so zastretými tvárami, ktorí pustošia kolísku civilizácie. Aby sme si poradili s touto novou výzvou, je k nej nevyhnutný nový prístup,“ uviedol Zaríf.
Hoci Irán môže vyzerať ako prirodzený spojenec v boji s ISIL, Benjamin Weinthal z Nadácie na ochranu demokracií varuje pred prílišnými ústupkami Teheránu.
"Irán získava väčšiu kontrolu nad Sýriou a Irakom. Aby sme vedeli riešiť problém Islamského štátu, mali by sme si to uvedomiť. Väčšina západných vlád nechápe, že Irán nie je na správnej strane,“ povedal Weinthal.
"Čo sa týka rozhovorov o jadrovom programe, zdá sa mi až neuveriteľné, že Irán z nich môže získať 150 miliárd dolárov, keď sa skončia sankcie. Teheránu to umožní rozšíriť svoje aktivity. A americké ministerstvo zahraničných vecí len nedávno označilo Irán za jedného z hlavných sponzorov terorizmu,“ pripomenul Weinthal.
Dohodneme sa, tvrdí exdiplomat Iránu
Vahíd Karími je bývalým diplomatom Iránu, ktorý študoval na Západe. Pôsobil na ambasádach v Írsku, Nemecku, Británii a USA. V súčasnosti je riaditeľom európskeho programu na Inštitúte pre politické a medzinárodné štúdie v Teheráne. Rozhovor s ním vznikol na bezpečnostnej konferencii Globsec.
Aké dávate šance na dosiahnutie dohody v súvislosti s rokovaniami o iránskom jadrovom programe?
Som optimistický. Ako to už s diplomatmi býva. Musím byť optimistický, pretože rokovania sú jediným spôsobom riešenia situácie. Vidím však niekoľko problémov.
V čom spočívajú?
Americký prezident Barack Obama je slabý prezident. Možno nebude schopný dohodu presadiť, lebo Kongres môže byť proti. Druhým problémom sú Francúzi. Oni vytvárajú isté prekážky v rokovaniach. Irán je však pripravený. Takpovediac sme si urobili naše domáce úlohy. My sa chceme posunúť dopredu a podpísať dohodu. Problémy môžu nastať na druhej strane.
Tá si najprv musí vyriešiť svoje vlastné nezhody. Irán sa snaží o nájdenie dohody, ktorá bude výhodná pre všetkých. Blízky východ čelí terorizmu a extrémizmu. Ovplyvňuje to všetkých. Je to medzinárodná kríza, ktorá si vyžaduje medzinárodné riešenie. Irán chce byť jeho súčasťou. Tak ako by ním mali byť aj ostatní zúčastnení.
Ale aj v Iráne sú prívrženci tvrdej línie, ktorí odmietajú dohodu o jadrovom programe. Ako vyzerá táto debata?
Je to prirodzené. V demokracii predsa musíte mať rôzne frakcie a myšlienkové prúdy. Je to nevyhnutné pre spoločnosť. Ale pozrite sa na mocenskú štruktúru Iránu. Je jedinečná. Náš líder (ajatolláh Chameneí, poz. red.) podporil rokovania. Počas predchádzajúcej vlády sme boli v kurze, ktorý smeroval k zrážke. Irán za posledných 30 rokov však ukázal, že je regionálnou mocnosťou bez toho, aby sme sa spoliehali na jadrové zbrane.