"Chceme, aby si naši skutoční spojenci v Európe a vo svete pamätali, že sme bojovali na ich strane proti krajine, ktorá sa dva razy pokúšala obsadiť Európu,“ pripomenul pre denník Wall Street Journal 60-ročný grécky dôchodca Petross Vlassis, ktorý, samozrejme, volil nie.
Spomienky na historické konflikty v Grécku oživili aj neprestajné debaty, aké reparácie by mal Berlín zaplatiť Aténam. Za prvú svetovú vojnu je to vraj deväť miliárd eur a za druhú svetovú vojnu takmer 280 miliárd.
"Všetci boli proti Nemecku,“ zaspomínala si pre agentúru AFP Norimberčanka Bettina Zauharová na minuloročné finále majstrovstiev sveta vo futbale. Zápas s Argentínou sledovala v Grécku, odkiaľ pochádza jej manžel. "Videla som, ako nás všetci majú radi,“ povedala ironicky Zauharová "Aspoňže mi nakoniec k víťazstvu Nemecka pogratuloval grécky čašník.“
Merkelová verzus Tsipras?
Je v tejto situácii ešte vôbec možná dohoda? Grécky minister Janis Varufakis, ktorý v pondelok odstúpil, v sobotu nazval veriteľov teroristami a nedeľu ich vyzval na partnerské rokovania. Hoci osobné pocity nie sú tým najdôležitejším, čo určuje výsledok rokovaní, politológ Nikolaos Zahariadis si myslí, že svoju úlohu zohrávajú.
"Zdá, že Grécko môže byť na ceste z eurozóny, dokonca z Európskej únie. Vyzerá to ako reálna možnosť, hoci som na to doteraz nikdy ani nepomyslel. Počas kampane, ktorá nebola bohvieaká, keďže sme uprostred leta, som počul tieto názory. Že Gréci chcú povedal nie euru, a možno aj EÚ.
Samozrejme, premiér Alexis Tsipras tvrdil, že to tak nie je. Keď sa však pozrieme na cestu, po ktorej sa líder Syrizy vydal, zdá sa, že ide práve smerom ku Grexitu,“ povedal pre Pravdu z Grécka Zahariadis.
Podľa experta z Alabamskej univerzity v Birminghame je možné, že Atény a Berlín nájdu spoločnú reč. "No v tejto chvíli sa zdá, že žijú v paralelných svetoch. Som si istý, že je to dané aj osobnosťami na oboch stranách. Tsiprasom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou,“ vysvetľuje Zahariadis.
"Ľudia sa jednoducho vedia oveľa lepšie dohodnúť, keď sa navzájom majú radi. Keď je to naopak, je to horšie. Funguje to v osobnej aj politickej rovine. Koncepty Nemecka a Grécka sa navzájom úplne nevylučujú. Ich zblíženie by si však vyžadovalo obrovské množstvo politickej vôle, ktorá však, zdá sa, chýba.
Podľa mňa Merkelová v minulosti ukázala, že sa vie prispôsobiť a uzavrieť dohody. Napriek ideologickým postojom. Nie som si však celkom istý, či je na dohodu ochotný pristúpiť Tsipras. Bez ohľadu na to, ako bude vyzerať kompromis, je veľmi pravdepodobné, že časť jeho strany ho odmietne,“ predpovedá Zahariadis.
Aténam chýba podpora
Zatiaľ jediným otvoreným spojencom Grécka tak zostáva Cyprus, ktorý sám musel v minulosti pristúpiť na tvrdé podmienky medzinárodnej pomoci a v roku 2013 obmedzil výber vkladov z bánk. Nikózia je dokonca ochotná odpustiť Aténam dlh vo výške 330 miliónov eur, ak sa nej pridajú aj ďalší partneri v eurozóne. Podľa spravodajskej agentúry AP to potvrdil cyperský minister zahraničných vecí Harris Georgiades.
"Eurozóna sa však na Grécku deliť nebude,“ myslí si ekonóm Milas Costas z Liverpoolskej univerzity. "Je to preto, že Atény stále rozprávajú o reformách, ale nič v tejto veci nespravili,“ povedal pre Pravdu odborník.
Podľa Costasa, keď si chce Grécko nájsť spojencov, musí niečo položiť na stôl, aby ho iní mohli obhajovať. "Atény by boli v silnejšej pozícii rozdeliť eurozónu, keby uskutočnili reformy. Počkajme a uvidíme,“ dodal ekonóm.
"Tsipras nemá spojencov. Ak vynecháme priateľské postoje francúzskych a talianskych socialistov, zvyšok Európy je pod vplyvom Nemecka. Aj to by sa však zmenilo, keby sa v Paríži vrátil k moci Nicolas Sarkozy. A taliansky premiér Matteo Renzi nebude riskovať postavenie vlastnej krajiny pre svojho priateľa Alexisa,“ reagoval pre Pravdu aj Ioannis Zisis, grécky politický expert z Hullovej univerzity.
Odborník hovorí, že pre európskych politikov je tiež dôležité, ako na grécke referendum zareagovali finančné trhy. "Vyzerajú byť pomerne stabilné. Keby to bolo naopak, Grécku by sa od niektorých krajín dostalo viac podpory. Kdeže Tsipras je v tom sám, podľa mňa bude hľadať postoj, ktorý by mohol byť akceptovaný,“ myslí si Zisis.
"Postoj Berlína pritom ani nie smerom k Aténam je najtvrdší zo všetkých. Pre grécke banky bude dôležité, ako sa zachová eurozóna a Európska centrálna banka,“ pripomenul pre Pravdu Alexander Apostolides, expert na ekonomiku z Cyperskej európskej univerzity.
"Medzinárodný menový fond tlačí na odpísanie dlhu, ale aj na ďalšie úsporné opatrenia. Je dôležité, aby sa všetci lídri správali zodpovedne. Každý si musí priznať chybu,“ myslí si Apostolides.
Povedali o Grécku
- Jeroen Dijsselbloem (šéf euroskupiny): Beriem na vedomie výsledok gréckeho referenda. Tento výsledok je veľmi poľutovaniahodný pre budúcnosť Grécka.
- Peter Kažimír (slovenský minister financií): Nočná mora euroarchitektov, že krajina by mohla opustiť klub, vyzerá po výsledku Nie ako realistický scenár.
- Bohuslav Sobotka (český premiér): Gréci sa rozhodli pre horší a ťažší variant. Nielen pre Grécko, ale pre celú Európu.
- Ewa Kopaczová (poľská premiérka): Gréci sa stali obeťami skupiny populistov.
- Michel Sapin (francúzsky minister financií): Základ pre dialóg je na stole, ale je na Grécku, aby ukázalo, že berie dialóg vážne.
- Nigel Farage (šéf euroskeptickej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva): Projekt EÚ zomiera. Je fantastické vidieť odvahu Grékov, ako čelia politickým a ekonomickým vyhrážkam Bruselu.
- Evo Morales (bolívijský prezident): Nie je porážkou pre európsky imperializmus a začiatok oslobodenia európskeho ľudu.