Vlaňajšia vojna v palestínskom pásme Gazy sa začala pred rokom a trvala 50 dní. Bola najničivejšou z troch veľkých vojenských konfliktov, ktoré sa odohrali na tomto území od roku 2007, keď začal vládnuť radikálny Hamas.
Zahynulo 2200 Palestínčanov, z ktorých väčšinu tvorili civilisti. Na strane Izraela padlo 73 ľudí. Izrael chcel zastaviť palestínske raketové útoky na svojom území a zničiť tunely, ktoré radikáli vykopali pod hranicami s cieľom využívať ich na rýchle vpády do Izraela a na únosy.
Učiteľ angličtiny Abdal Karím abú Ahmad žil so ženou a 11 deťmi v priestrannom dome so záhradou v Šudžáiji východne od mesta Gaza. Keď sa vlani v blízkosti ich domu začali prudké boje, utiekli do bezpečia. Po návrate zistili, že z domu zostala iba hromada sutín a väčšina ich majetku, šaty aj nábytok, boli zničené. Teraz rodina žije v malom preplnenom byte a nájom platí vďaka pomoci agentúry OSN pre palestínskych utečencov.
Okrem obytných domov bolo počas vojny zničených aj 360 tovární a dielní. Buldozér v pásme Gazy je utópia, no abú Ahmadovi sa napriek tomu podarilo svoju parcelu vyčistiť. Naplánoval si už nový dom a postaviť ho chce za peniaze, ktoré na obnovu poskytne Katar. „Stavbe bráni veľa prekážok, ale ja sa pokúsim zostať trpezlivý," cituje abú Ahmada stanica BBC.
Izrael náklady kontroluje a odmieta púšťať čokoľvek, čo by mohlo slúžiť na obnovu vojenských kapacít radikálnych skupín. Všetok stavebný materiál prechádza priechodom Kerem Šalom.
S odhadom škôd a vyčíslením toho, čo je treba na obnovu, pomáha OSN. Údaje zapísali do počítačov a niektoré z informácií ma k dispozícii izraelská armáda. Palestínske ministerstvá dodali zoznam 90-tisíc ľudí, ktorí majú nárok na stavebniny. Väčšinou sú to majitelia domov, ktoré potrebujú iba opravy.
Zvláštny koordinátor OSN pre Blízky východ Nikolaj Mladenov hovorí, že hlavným problémom je pomalosť, s ktorou prichádza sľúbená zahraničná pomoc. Komplikáciou je však aj nový spor medzi Hamasom a administratívou v Ramalláhu. Mladenov sa prihovára za zjednodušenie úradného povoľovania novej výstavby.
OSN a medzinárodné agentúry chcú zrušenie blokády hraníc. To je podľa nich jediná cesta k obnove pásma Gazy a oživeniu jeho ekonomiky. Tieto agentúry vypočítali, že z materiálu, ktorý je na obnovu potrebný, sa denne priváža iba sedem a pol percenta. Pri zachovaní tohto tempa by obnova všetkého, čo bolo vlani zničené, trvala 19 rokov. Pri pripočítaní škôd z minulých konfliktov až 22 rokov a chronický bytový problém Gazy by sa podarilo vyriešiť až o 76 rokov.
Tí, ktorí prišli o strechu nad hlavou, teraz žijú u príbuzných alebo ako rodina abú Ahmada v tesných nájomných bytoch. Niektorí aj v darovaných karavanoch alebo zrúcaninách svojich domov. Situáciu komplikujú časté výpadky elektriny a vody a ťažká ekonomická situácia. Od nejakého druhu pomoci je závislých až 80 percent obyvateľov pásma Gazy. Podľa Medzinárodného menového fondu je bez práce 43 percent obyvateľov. Medzi mládežou dosahuje nezamestnanosť až 60 percent.
Bez politického riešenia týchto problémov čakajú pásmo Gazy sociálne nepokoje, nestabilita a trvá aj riziko nových násilností.