Podľa ruského veľvyslanca pri OSN Vitalija Čurkina britský návrh rezolúcie „nie je konštruktívny, je konfrontačný a politicky motivovaný.“ Z 15 členov Bezpečnostnej rady sa štyria – Čína, Nigéria, Angola a Venezuela – zdržali hlasovania a zvyšných 10 krajín hlasovalo za.
Rezolúcia sa mala schvaľovať už v utorok, hlasovanie však o deň odložili a Veľká Británia a Spojené štáty sa snažili Rusko presvedčiť, aby uznesenie nevetovalo.
Text rezolúcie odsudzuje zavraždenie viac ako 7-tisíc moslimov zo Srebrenice. Moskva namiesto toho navrhovala, aby dokument odsúdil všetky závažné zločiny spáchané v 90. rokoch minulého storočia počas vojnových konfliktov v bývalej Juhoslávii.
Text rezolúcie odsúdilo aj Srbsko a bosnianski Srbi. „Medzi Srbmi v Bosne a Hercegovine panuje zhoda v tom, že táto rezolúcia je protisrbská, pretože nespomína srbské obete z oblasti Srebrenice. Preto nebude nikdy prijatá všetkými národmi Bosny a Hercegoviny. Jej prijatie (v RB OSN) z tohto dôvodu nebude mať pozitívny dosah,“ napísal už skôr v liste generálnemu tajomníkovi OSN Srb Mladen Ivanić, súčasný predseda trojčlennej kolektívnej hlavy bosnianskeho štátu.
Bosniansko-srbské ozbrojené sily sa v júli 1995, na konci vojny v Bosne, zmocnili enklávy Srebrenica, ktorá bola v tom čase pod ochranou jednotiek OSN. Potom v okolí mesta povraždili sedem až osemtisíc moslimských (dnes bosnianskych) chlapcov a mužov. Pozostatky obetí tohto masakru sa neskôr našli v rôznych masových hroboch. Dodnes sú niektorí nezvestní.