„Rusko podľa môjho názoru predstavuje najväčšiu hrozbu našej národnej bezpečnosti,“ povedal Dunford. Správanie sa Ruska ako jadrovej veľmoci, ktorá je schopná porušiť zvrchovanosť amerických spojencov, označil za znepokojujúce. V stredu Rusko za najväčšiu hrozbu označila aj Deborah Jamesová, ktorá má v Pentagone na starosti vojenské letectvo.
Doterajší veliteľ americkej námornej pechoty Dunford tiež súdi, že by bolo rozumné dodať Ukrajine americké zbrane, aby mohla bojovať proti separatistom, podporovaných Ruskom. Bez tejto vojenskej pomoci totiž ukrajinské ozbrojené sily „nebudú schopné samy sa ubrániť ruskej agresii“, poznamenal.
Washington už teraz dodáva Ukrajine obranné vybavenie, napríklad obrnené autá, okuliare na nočné videnie, alebo delostrelecké radary, nie však smrtiace zbrane.
Vzťahy medzi Ruskom a Západom prudko ochladli na úroveň studenej vojny po tom, čo Rusko vlani po zvrhnutí proruského prezidenta v Kyjeve anektovalo ukrajinský Krym a podporilo povstanie na východe Ukrajiny.
Moskva stále popiera, že by sa priamo zapojila do konfliktu, v ktorom podľa nej po boku ukrajinských separatistov bojujú nanajvýš ruskí dobrovoľníci. Boje medzi vládnymi jednotkami a separatistami si na Ukrajine od vlaňajšieho apríla vyžiadali viac ako 6500 mŕtvych.
Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v reakcii vyhlásil, že Moskvu znepokojuje „vytváranie umelého ovzdušia nepriateľstva, ktoré v skutočnosti nemá nič spoločné s realitou, plánmi a krokmi Ruska“. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina nemožno počítať so zmenou „nie veľmi priateľského“ postoja Západu voči Rusku, o čom podľa neho svedčia aj protiruské sankcie.