Normu, ktorá už v utorok prešla miestnym Senátom, vo štvrtok po dlhej debate schválila Snemovňa reprezentantov. Sporný symbol spájaný s otrokárskou érou z budovy stiahnu v piatok ráno.
Spor o vlajku prepukol po júnovom teroristickom útoku v Charlestone, kde strelec zabil deväť černochov. Fotografoval sa práve s historickou bojovou zástavou Konfederácie, považovanou niektorými za rasistický symbol spojený s niekdajšou otrokárskou érou.
Podľa Chaney Adamsovej, hovorkyne guvernérky, vlajku spustia počas ceremónie plánovanej na desiatu hodín miestneho času (16.00 SELČ). Potom ju premiestnia do historickej expozície vojenského múzea v hlavnom meste Južnej Karolíny Columbia.
Foto: Reuters, JASON MICZEK
V Snemovni reprezentantov po 13-hodinovej búrlivej debate zákon prešiel väčšinou 94 proti 20 hlasom. O guvernérke Haleyovej je známe, že patrí k stúpencom zákazu vyvesovania vlajky.
Republikánski poslanci sa v dlhej debate snažili zdržať prijatie zákona požadovaním zmien, ktoré ale ostatní zamietli. Podľa republikánov je vlajka súčasťou amerických dejín a „rasisti“ ju zneužili.
Poslanec Mike Pitts napríklad povedal, že vlajka je pripomienkou boja, ktorý viedli farmári proti Únii za ochranu svojich pozemkových práv, a nie na podporu otrokárskeho systému. Ďalší republikán Chris Corley navrhol nahradiť konfederačnú vlajku bielou zástavou označujúcou kapituláciu. „Možno to uspokojí všetkých,“ povedal.
Jeho republikánska kolegyňa Jenny Horneová však pripomenula, že medzi obeťami masakry v Charlestone bol tiež senátor Clementa Pinckney a že by sa odstránenie vlajky nemalo odkladať. „Pre vdovu po Pinckneym a pre jeho deti by to bola urážka a na tom sa nechcem podieľať,“ povedala Horneyová k tlaku republikánov na zachovanie vlajky.
Južná Karolína vystúpila z Únie v roku 1860 a za ňou nasledovali ďalšie štáty, ktoré potom figurovali vo vojne Juhu proti Severu, v ktorej bola vlajka bojovou zástavou Juhu.