Foto: SITA/AP
Sú to traja ľudia, ktorých rôznym spôsobom spája tragický príbeh Srebrenice. Mesta v Bosne, dejiska najhoršej masakry v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Dnes si Srebrenica aj so zahraničnými delegáciami uctí bosnianskomoslimské obete pri príležitosti 20. výročia hromadného vyvraždenia.
Až 8-tisíc zabitých
Keď sa v júli 1995 dostali ľudia z dovtedajšej bezpečnej zóny OSN do rúk vojenským oddielom bosnianskych Srbov, tí odviedli na smrť všetkých mužov a chlapcov starších ako 12 rokov. Mejre Djogazovej sa vtedy zrútil svet. Keď 66-ročná Moslimka ukazuje fotoreportérovi agentúry AP štyri snímky, drží spomienku na štyroch milovaných. Bosnianskosrbské oddiely politického vodcu Radovana Karadžiča a generála Ratka Mladiča jej zavraždili troch synov a manžela. Chýba ešte piata fotografia. Tvár vnuka nosí v hlave, pretože fotka popraveného chlapca sa jej nezachovala.
Žien, ako je Djogazová, existuje veľa. Veď počas trojdňového masakra zahynulo približne až 8-tisíc bosnianskych Moslimov. „Cítila by som čiastočné zadosťučinenie, keby sa podarilo zatknúť všetkých vojnových zločincov, pretože nimi boli nielen Karadžič a Mladič,“ povedala agentúre Reuters, keď sa prišla pomodliť na veľký cintorín v Potočari pri Srebrenici. Mladič sa od mája 2012 zodpovedá z genocídy pred haagskym tribunálom (v Srbsku ho zatkli až v roku 2011 a potom vydali medzinárodnému súdu). Karadžič sedí tiež v Haagu na lavici obžalovaných, nesie rovnakú zodpovednosť (Srbi ho dolapili o niečo skôr – v roku 2008).
Chýba tisíc obetí
Cintorín pri pamätníku v Potočari pravidelne navštevujú tisíce pozostalých, pochopiteľne najmä žien. Doteraz tam pochovali 6 241 obetí masakra. „Teraz uložia do hrobov ďalších 136 identifikovaných mužov a neskôr 440 neplnoletých,“ napísali noviny Dnevni Avaz v súvislosti s 20. výročím zabíjania v Srebrenici.
Forenzný patológ Vedo Tuco, ktorý má 48 rokov, strávil väčšinu profesijného života v oblasti s neznámymi hrobmi, teda na miestach, kde vrahovia zahrabali obete. „Začali sme kopať po skončení vojny v Bosne. Odvtedy som sa nezastavil. Nachádzame nové mŕtvoly,“ poznamenal pre Reuters. Je člen expertného tímu, ktorý vyzdvihuje telesné pozostatky a potom sa snaží určiť totožnosť zabitých.
Keď sa spočítajú mená vytesané do mramoru v pamätníku v Potočari, doplnia sa o tie, čo v najbližšom čase pribudnú a ešte sa zaráta 230 hrobov na iných cintorínoch, stále zostáva približne tisíc nezvestných. Tínedžerov, mužov a starcov, o ktorých sa s istotou vie, že ich popravili, ale nevedno, kam skryli ich mŕtvoly. Dosiaľ sa podarilo exhumovať okolo 7-tisíc obetí. Nachádzali sa v 93 masových hroboch a na 314 povrchových miestach. Pátrači predpokladajú, že určite chýba nájsť najmenej jeden veľký hrob.
Prežil popravu
Medzi zavraždenými mal byť aj Nedzad Avdič, ktorý má teraz 37 rokov, čiže v čase spáchania masakra sa ešte len blížil k plnoletosti. Ocitol sa vo veľkom počte zajatých Moslimov. Keď bosnianski Srbi mnohých popravili, ďalších naložili na nákladiak a odviezli inam, aby ich tiež zabili. Pred zastrelením ich nútili vykrikovať, že Srebrenica bola, je a navždy bude srbská.
„Keď nás odvážali na smrť, dostal som sa dozadu na korbu, len aby som žil o nejaké sekundy dlhšie,“ zdôveril sa Avdič agentúre AP. Keď prišiel rad na skupinku, v ktorej bol aj on, druhýkrát sa narodil. Guľky ho trafili, ale nezabili. Prežil s ním ešte jeden muž, a keď uverili, že vrahovia sa už nevrátia, napriek zraneniam sa im podarilo prejsť cez líniu frontu do bezpečia.
Dvadsiate výročie masakra v Srebrenici
1992: Bosna a Hercegovina vyhlásila nezávislosť od Juhoslávie. Vypukla vojna medzi tábormi Srbov, Chorvátov a Moslimov. Bosnianski Srbi vedení Radovanom Karadžičom začali obliehať Sarajevo.
1993: Na základe správ o etnických čistkách OSN vytvorila bezpečné zóny pre bosnianskomoslimských civilistov.
1994: Veľká jednotka 570 holandských vojakov prevzala mierotvorné úlohy OSN v srebrenickej enkláve.
6. – 10. júl 1995: Bosnianski Srbi útočia na Srebrenicu. Zajali 30 holandských vojakov.
11. júl: Viac ako 20-tisíc utečencov zostáva na holandskej základni v Potočari. Náletom OSN proti pozíciám bosnianskych Srbov bráni fakt, že sa vyhrážajú zabitím holandských zajatcov. Bosnianski Srbi pod vedením generála Ratka Mladiča vstúpili do Srebrenice.
12. júl: Bosnianski Srbi začínajú deportovať ženy a deti, oddeľujú všetkých chlapcov a mužov od 12 do 77 rokov pre „vypočúvanie“.
13. júl: Dánske oddiely dávajú ruky preč od 5-tisíc civilistov v Potočari výmenou za prepustenie svojich zajatcov.
16. júl: Objavujú sa prvé správy o masakroch. Počas troch dní bolo zabitých v Srebrenici približne 8-tisíc bosnianskomoslimských chlapcov a mužov – je to najhorší zločin na území od Európy od holokaustu.