Grécko nezvláda nápor utečencov

Problém Grécka s utečencami už nie je len o nezvládnutí ochrany shengenského priestoru, ale najmä o organizovanom zločine. Nápor migrantov totiž Grécko nezvláda už viac ako päť rokov, Európa to však začala riešiť až teraz.

14.07.2015 20:00
utečenci, Grécko Foto: ,
Každý deň prúdia na grécky ostrov Kos stovky utečencov.
debata (47)
Grécke úrady len za posledné dni zachytili 1200 utečencov prevažne zo Sýrie, v niektorých táboroch sa ich tlačí viac ako päťtisíc. Krajina si s touto situáciou nie je schopná poradiť, a preto žiada Európu o pomoc.

Najviac s prílivom utečencov bojujú prázdninové ostrovy Kos a Lesbos. V preplnených člnoch však prichádzajú aj na ostrovy Chios a Farmakonisi. Grécko sa tak po Taliansku stáva druhou najvyhľadávanejšou destináciou migrantov. Len tento rok sa ich tam objavilo viac ako 77-tisíc. Najčastejšie ide o migrantov zo Sýrie a z Afriky, ktorí v Európe hľadajú lepší a bezpečný život.

Podľa bezpečnostného analytika Milana Žitného je teraz už neskoro hľadať konkrétneho vinníka, ktorý môže za túto situáciu. „Zlyhali všetky politické rozhodovania na najvyšších úrovniach. Tento problém bolo treba riešiť už pre piatimi-šiestimi rokmi,“ povedal.

Za príklad dal postup Španielska. „Španielsko nápor imigrantov zachytilo včas a nikdy nedalo nikomu nádej, že ho na svoje územie pustí. Vracali ich naspäť. V ich prípade išlo hlavne o imigrantov z afrických krajín. Na severe Afriky majú Španieli malú enklávu, tú obohnali vysokými drôtenými plotmi a tých ľudí, ktorí sa tam snažili dostať, nepustili za žiadnych okolností dnu,“ hovorí Žitný.

Navyše Španieli zaviedli striktný systém preverovania, či má daná osoba nejaký nárok na politický štatút utečenca. Podľa neho podobný model používa Austrália, ktorá nepripúšťa, aby na jej územie vstúpili imigranti.

Európa problém migrácie podľa jeho mienky zanedbala a dala priestor pašerákom, ktorí prišli na to, že je to „fantastický biznis“. „Teraz tu máme ľudí, ktorí hovoria, že ich sem musíme púšťať, ale aj odporcov, ktorí hovoria, že to nie sú politickí utečenci. Európa nemá jednoznačný postoj, ako s týmto problémom naložiť. Pretože akonáhle dala nádej, že si štáty migrantov rozdelia, v tej chvíli sa toho zmocnil medzinárodný organizovaný zločin,“ tvrdí Žitný.

Upozorňuje, že ešte väčšie číslo predstavujú migranti, ktorí do štátov EÚ prišli na legálne papiere, a keď im vypršali, ostali tu. „Je ich ešte viac ako tých, čo sem teraz prúdia,“ dodáva.

Na problém „deravého“ migračného systému Grécka upozorňuje aj maďarský veľvyslanec vo Francúzsku Georges Karolyi. „Migranti, ktorí dorazia do Maďarska, takmer určite prešli Gréckom, ale Maďarsko je prvým miestom, kde budú registrovaní,“ hovorí. Dublinská dohoda určujúca štát, ktorý je zodpovedný za preskúmanie žiadosti o azyl, z roku 1990 podľa neho nepočítala s takým vysokým počtom migrantov.

Zvýšený príliv migrantov eviduje aj Slovensko. „V júni 2014 bolo na našom území zadržaných 132 cudzincov, ktorí vstúpili na naše územie z Maďarska. V júli zatiaľ evidujeme celkom 84 takýchto nelegálnych migrantov,“ hovorí Martin Wäldl z policajného prezídia. Podľa neho cudzinci migrujú z Grécka ďalej do Európy balkánskou trasou, cez srbsko-maďarský pozemný priestor.

Slovensko už prijalo okamžité opatrenia na zamedzenie sekundárnej migrácie z Maďarska. Tie spočívajú vo zvýšenej frekvencii kontrol a bezpečnostno-represívnych akcií v prostriedkoch hromadnej dopravy, najmä v medzinárodných vlakoch, autobusoch, ale aj na vytypovaných cestách a bývalých hraničných priechodoch.

Žitný tvrdí, že títo ľudia majú poväčšine nasmerované do krajín, kde majú dostatočne silnú jazykovú a kultúrnu komunitu. A väčšinou sú to krajiny, ktoré majú štedré sociálne programy. Najviac idú do Nemecka, Veľkej Británie a niektorých škandinávskych krajín. „Po vylodení v Grécku pokračujú, kade sa dá, a ide o organizovanú trestnú činnosť. Nie je to náhodný proces. Chcú ísť tam, kde majú blízke komunity a chcú sa tam dostať čo najrýchlejšie,“ vysvetľuje bezpečnostný analytik.

Keďže ostrov Kos sa nachádza v blízkosti Turecka a cesta z tureckého prístavu Bodrum tam trvá ani nie pol hodiny, vyloďuje sa tam najviac utečencov. Pašerákom za prevoz platia niekoľko stovák eur za miesto v lodi. Niektoré zdroje hovoria o asi 700 eurách.

OSN potvrdzuje, že Grécko aj v tomto smere potrebuje naliehavú pomoc. Úrad vysokého komisára pre OSN pre utečencov (UNHCR) vyzval Európsku úniu, aby Grékom pomohla, skôr ako sa tamojšia humanitárna situácia ešte väčšmi zhorší. Od začiatku tohto roka do Grécka prišlo viac ako 77 000 utečencov a migrantov, z čoho 60 % tvoria Sýrčania. Zvyšok pochádza z Afganistanu, Iraku, Eritrey a Somálska.

„Neustále sa meniaca ekonomická situácia spolu so zvyšujúcim sa počtom utečencov znamená obrovskú záťaž hlavne pre komunity žijúce na malých ostrovoch,“ uviedol hovorca UNHCR Wiliam Spindler. O život v Stredozemnom mori prišlo od januára tohto roka už asi 1 900 utečencov, čo je v porovnaní s minulým rokom za rovnaké obdobie dvojnásobný počet. Na rozdiel od utečencov, ktorí dlhšou cestou po mori mieria do Talianska, ľudia smerujúci do Grécka sa plavia na menších lodiach, v ktorých sa ich tlačia desiatky. Preto často dochádza k nehodám.

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #Grécko #utečenci
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy