Gröning v Osvienčime pôsobil aj v období medzi májom a júlom 1944 počas takzvanej maďarskej akcie, pri ktorej nacisti do vyhladzovacieho tábora transportovali viac ako 420 000 maďarských Židov. Obžalobe čelí práve kvôli údajnému podielu na smrti 300 000 z nich.
Na začiatku procesu v apríli priznal Gröning morálnu spoluvinu. Počítal peniaze do tábora zavlečených Židov a posielal ich na centrálu v Berlíne. Na rampe pri selekcii väzňov len dvakrát alebo trikrát zaskakoval za svojich kolegov a aj vtedy vraj len strážil zhabané kufre.
Prokuratúra požaduje pre Gröninga trest odňatia slobody vo výške troch a pol roka. Až 22 mesiacov by súd pravdepodobne uznal ako odpykané, pretože Gröninga bolo možné odsúdiť už oveľa skôr.
Prvýkrát sa totiž nemecká justícia začala jeho prípadom zaoberať už v 70. rokoch, neskôr proces zastavila. Gröningova obhajkyňa zníženie prípadného trestu preto požadovala práve s ohľadom na neprimerané prieťahy v dĺžke prinajmenšom 37 rokov.
Obhajoba žiada zbavenie viny. Gröning sa holokaustu priamo nezúčastnil a ako jeden z mála bývalých členov SS dobrovoľne vypovedal, a to aj v skorších procesoch so svojimi kolegami. Podľa svojich obhajcov tak výrazne prispel k objasneniu zločinov nacizmu.