Vzorky vody neodhalili žiadny problém. Kosovské úrady však boli obozretné aj pre video, ktoré sa podľa Reuters len nedávno začalo šíriť po internete. "Ak môžete, vezmite jed a dajte ho do jedál a nápojov. Zabite ich, otrávte, zabite ich, kdekoľvek ste,“ vyzýva na nahrávke muž, ktorý je údajne z Kosova a pridal sa k ISIL.
Teroristická propaganda
Video ukazuje silu propagandy teroristov. Podobne ako zverejnená mapa, podľa ktorej má byť Balkán, ale aj Maďarsko, súčasťou kalifátu Islamského štátu. Podľa odhadov z Balkánu sa k ISIL či Al-Kajdá pridalo v Sýrii a v Iraku už viac ako 900 ľudí. Najviac z Bosny a Hercegoviny (okolo 380) a Kosova (220).
Prečítajte si glosu Mariána Repu: Zastrašovanie
Analytici sa nezhodujú v tom, aká vážna je teroristická hrozba na Balkáne. Upozorňujú však, že má viacero podôb. Islamisti bojovali na území bývalej Juhoslávie už počas vojen v 90. rokoch. Do oblasti tiež postupne začali prúdiť peniaze z Blízkeho východu, najmä zo Saudskej Arábie, ktorá podporuje wahábizmus, teda veľmi prísny výklad islamu.
"Stredný a Západný Balkán má už vytvorené potrebné podhubie, aby prijal džihádistov z Islamského štátu,“ reagoval pre Pravdu Ioannis Michaletos, grécky odborník z Inštitútu pre bezpečnosť a obranné analýzy. "Už od 90. rokov v regióne pôsobili viaceré extrémistické bunky a skupiny.
Teraz sme svedkami toho, že do Sýrie a Iraku odišiel z Balkánu značný počet ľudí. Miesta, kde sa radikálom môže dariť, sú v centrálnej Bosne, srbskom Sandžaku, Kosove a menšie skupiny sú aj z Albánska či južného Bulharska,“ povedal Michaletos.
V roku 2010 zaútočil radikál Haris Čauševič na policajnú stanicu v bosnianskom meste Bugojno. Pri odpálení bomby zahynul jeden policajt. Podobný útok spáchal v apríli 2015 Nerdin Ibrič vo Zvorniku v Republike srbskej (jedna časť federácie Bosny a Hercegoviny, pozn. red.) Napadol policajnú stanicu a zastrelil jedného dôstojníka.
Malá, ale dlhodobá hrozba
"Hrozba džihádizmu však niekedy môže slúžiť najmä na vystrašenie obyvateľstva. Útoky v Bugojne a vo Zvorniku sú označované za islamistické, ale vedie sa o tom debata. Politický islam zostáva na Balkáne veľmi obmedzenou silou a netreba si ho zamieňať s etnickým nacionalizmom medzi moslimskými skupinami,“ vysvetľuje Andrew MacDowall, analytik a novinár, ktorý sa zameriava na východnú Európu.
"Čo sa týka násilia spojeného s islamom, tak to má v regióne len minimálnu podporu. Faktom však je, že aj malá skupina, ktorej členovia majú neraz vojenské skúsenosti, môže byť dlhodobou, hoci nie výraznou hrozbou,“ uviedol pre Pravdu MacDowall, ktorý sídli v Belehrade.
Podľa analytika problém na Balkáne zhoršujú sociálne faktory, ako je vysoká nezamestnanosť mladých, a tiež slabá koordinácia medzi bezpečnostnými zložkami a tajnými službami jednotlivých štátov. Experti pripomínajú aj možnosť, že balkánski navrátilci zo Sýrie či z Iraku spáchajú nejaký útok.
"Do veľkej miery sa dá povedať, že teroristická hrozba v regióne je podobná tomu, čo vidíme v západnej Európe. Tam sa udialo niekoľko teroristických útokov,“ povedal pre Pravdu Marko Prelec z Výskumnej skupiny pre balkánsku politiku v Prištine. "Osobitným problémom by bolo preniknutie extrémistov do bezpečnostných zložiek v balkánskych krajinách. Narobilo by to obrovské škody.
Existuje tiež riziko prepojenia džihádizmu s nevyriešenými nacionalistickými otázkami. Prívržencov islamistov nie je v regióne veľa. Keby však zaútočili na Srbov v Kosove, Chorvátov v Bosne alebo by rozpútali niečo v Macedónsku, mohlo by to viesť k násiliu veľkých rozmerov,“ varoval Prelec.