O tom ako si štáty EÚ vzájomne pomôžu pri zvládnutí veľkej vlny utečencov a prerozdelia 40-tisíc žiadateľov o azyl v Taliansku a Grécku rokovali v pondelok ministri vnútra EÚ. Podľa prvých informácií sa napokon nedohodli, väčšina štátov bola ochotná prijať celkovo približne 32-tisíc ľudí. Luxemburské predsedníctvo bude teraz podľa českého ministra vnútra Milana Chovanca vyjednávať so štátmi, ktoré ponúkli menej miest ako sa očakávalo. Medzi nimi má byť Poľsko, Španielsko a Slovensko, od ktorých sa očakával vyšší príspevok.
O dohodu sa zástupcovia európskej dvadsaťosmičky neúspešne pokúsili už pred vyše týždňom, zhodli sa len na spôsobe prijatia 20-tisíc utečencov v táboroch mimo EÚ. Viaceré štáty však už vtedy prišli s konkrétnymi návrhmi na zmiernenie náporu v Taliansku a Grécku – Česká republika ponúkla napríklad 1 100 miest pre ľudí z táborov na juhu Európy a 400 pre ľudí v táboroch mimo EÚ, Nemecko ponúklo 9 000 miest, Francúzsko vyše 6 700.
Slovenský príspevok nie je celkom jasný. Bratislava zatiaľ avizovala len dohodu s Viedňou o tom, že na pár mesiacov poskytne ubytovacie kapacity pre žiadateľov o azyl v susednom Rakúsku a pomoc pre približne sto prevažne sýrskych kresťanov. „Platí to, čo som hovoril už dávnejšie. Zvýšenie nášho humanitárneho transferu, orientácia na rodiny s deťmi kresťanského vyznania, kde je šanca, že na Slovensku aj zostanú,“ povedal pred včerajším rokovaním minister vnútra Robert Kaliňák.
Podrobnosti o tom, s čím šiel Kaliňák na rokovanie do Bruselu, tlačový odbor rezortu nepovedal. „Bližšie informácie môžeme poskytnúť až zajtra (čiže dnes, pozn.red. ),“ uviedla Michaela Paulenová na otázku, aká je ponuka Slovenska a koľko žiadateľov o azyl je ochotné prijať. Potvrdila len, že dohoda s Rakúskom bude podpísaná dnes vo Viedni. „Slovensko poskytne dočasné ubytovanie migrantom, ktorých prevezme z preplneného zariadenia v Traiskirchene neďaleko Viedne. Pôjde o 500 žiadateľov o rakúsky azyl, prvých 50 osôb by sme mali prijať koncom júla,“ informovala Paulenová.
Český minister vnútra Milan Chovanec sa vychystal do Bruselu s tým, že by okrem konkrétnej ponuky miest vyjednával o tom, ako budú vyberať žiadateľov o azyl, ktorých prijmú. „My sme svoj podiel dali a dali sme ho predovšetkým preto, aby sme boli schopní debatovať o podmienkach, ktoré to číslo sprevádzajú,“ poznamenal pred rokovaním český minister Chovanec. Praha podľa neho napríklad žiada, aby sa ich odborníci mohli priamo v táboroch v Taliansku a Grécku podieľať na výbere tých žiadateľov o azyl, ktorých potom prijmú.Analytička Zuzana Gabrižová z portálu euractiv.sk predpokladala, že k nejakej dohode ministrov predsa len dôjde, aj keď v konečnom dôsledku sa možno neprerozdelí predpokladaný počet ľudí. „Lebo aj ten slovenský doteraz avizovaný príspevok a spôsob jeho prevedenia k tomu nesmeruje,“ povedala Gabrižová. Gabrižová pripomenula, že Slovensko patrilo k úzkej skupine krajín, ktoré zablokovali princíp prerozdelenia žiadateľov o azyl podľa navrhnutých povinných kvót. Slovensko malo podľa nich prijať počas dvoch rokov takmer 800 utečencov. „Argumentuje sa tým, že tých ľudí aj tak nevieme u nás udržať, že migračný nápor vytvárajú krajiny samé tým, že z nášho pohľadu udeľujú azyl ľudom, ktorých my by sme považovali za ekonomických migrantov. V skutočnosti je to o tom, že majú iné filozofické nastavenie a vnímanie inakosti, cudzincov, či imigrantov,“ dodala.
Utečenecké tábory na Slovensku sú pritom podľa informácií z rezortu vnútra poloprázdne. V záchytnom tábore Humennom, ktoré má kapacitu 524 miest, je dnes 10 ľudí – jeden Iračan a jeden Sýrčan a ôsmi Somálčania. V utečeneckom tábore v Opatovskej Novej Vsi, určenom najmä pre zraniteľné skupiny, kde je 140 miest sú celkovo 5 ľudia – štvorčlenná rodina z Iraku a jedna Ukrajinka. V treťom tábore – v Rohovciach, kde môže byť tiež 140 ľudí, je tiež len 12 ľudí – žiadateľov o azyl z Afganistanu, Iraku, Iránu, Pakistanu, Sudánu, Kuby a Bangladéša. „V súčasnej dobe migračný úrad disponuje dostatočným počtom voľných kapacít. V poslednej dobe nezaznamenal zvýšený počet žiadostí o udelenie azylu,“ dodala Paulenová z tlačového odboru rezortu vnútra.
Agentúrnu správu sme doplnili autorským článkom denníka Pravda.