"Čo nás ohrozuje, nie je príliš veľa Európy, ale príliš málo Európy,“ napísal Hollande v týždenníku Journal du Dimanche. Z listu francúzskeho prezidenta citoval portál Euobserver. "Zdieľať menu je oveľa viac ako len priblíženia sa k sebe. Je to voľba 19 krajín, ktorú urobili vo valstnom záujme,“ vyhlásil Hollande.
Nie je to prvý raz, čo podobné návrhy na prehĺbenie integrácie eurozóny padajú. Už skôr sa hovorilo o možnosti mať ministra financií, ktorý bude dohliadať na krajiny používajúce euro.
Súdržnejšiu eurozónu by privítal aj nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. "Momentálne sme svedkami toho, že menová únia bez politickej únie nemôže fungovať bez komplikácií. Takže sa musíme posunúť ďalej smerom k vytvoreniu politickej únie, napríklad prostredníctvom posilnenia Európskej komisie a Európskeho parlamentu,“ povedal pre magazín Spiegel Schäuble. "Znamená to však, že členské štáty sa budú musieť vzdať ešte väčšej časti suverenity ako doteraz. Tento krok už pritom urobili v súvislosti s menovou úniou. Sú však pripravené presunúť kompetencie v oblasti finančnej politiky napríklad na európsku úroveň? Mnohé krajiny s tým majú problém,“ priznal Schäuble.
Ďalšou výzvou pre prehlbovanie integrácie eurozóny môže by postoj Británie. Londýn dal mnoho ráz najavo, že si želá stabilitu v krajinách používajúcich euro, ale sám za to nehodlá platiť. Približovanie sa krajín eurozóny k sebe pravdepodobne len prehĺbi priepasť medzi Britániou a prívržencami hlbšej integrácie EÚ.
"História ekonomiky nám však hovorí, že spoločná menová únia nie je dlhodobo životaschopná, keď s ňou nie je spojená aj istá politická a fiškálna únie. V prípade Grécka bolo bolestivým poznaním, že nemáme k dispozícii dostatočnú úroveň politickej únie,“ myslí si Dennis Novy, ekonomický expert z Warwickej univerzity. "Namiesto nastolenia automatickej stability medzi krajinami, ktoré sú v prebytku, a tými, ktoré sú v deficite, sme sa zaoberali správaním sa národných vlád, ktoré sledovali svoje záujmy. Ak chce eurozóna prežiť, minimálne potrebuje viac koordinácie na úrovni EÚ,“ reagoval pre Pravdu Novy.
Francúzi chcú svoje návrhy, ako ďalej s eurom, predložiť v priebehu týždňov. Potvrdil to premiér Manuel Valls. "Je skvelou správou, že francúzsky prezident navrhuje vytvorenie vlády v eurozóne a parlamentu eurozóny. Príliš dlho sa Paríž tejto téme nevenoval. Tradične sa Francúzsko skôr spoliehalo na medzivládne dohody. S nárastom vplyvu Berlína však Paríž vidí, že tento prístup je nevyvážený a demokraticky nelegitímny,“ uviedol pre Pravdu Miguel Otero-Iglesias, expert na medzinárodnú politickú ekonómiu z Kráľovského inštitútu Elcano v Madride. "Preto je nevyhnutne potrebná prehĺbená nadnárodná štruktúra. Ako argumentujú mnohí komentátori, eurozóna neprežije bez toho, aby sa stala fiškálnou a politickou úniou. Vedúcu úlohu v tom musia zohrať Nemecko a Francúzsko,“ myslí si Otero-Iglesias.
Podľa premiéra Vallsa majú byť lídrami prehĺbenej integrácie krajiny, ktoré zakladali EÚ, teda, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko.Ako by však vláda eurozóny mohla vyzerať? Belgický ekonóm Eric De Keuleneer má značné pochybnosti o možnosti dohody.
"Európska harmonizácia by mohla byť dobrá, niekedy dokonca nevyhnutná, aby sme sa niekam posunuli. Vlády eurozóny sa však ťažko môžu dohodnúť na tom, ako môže vyzerať politická únia. Francúzi a niektoré ostatní by radi videli, že to povedie k väčšej podpore sociálneho štátu a prísnejším pravidlám na pracovných trhoch. Ďalší to však vnímajú práve opačne,“ vysvetlil pre Pravdu De Keuleneer.
Je tiež ťažké predstaviť si, že by Nemecko a chudobnejšie štáty eurozóny, vrátane Slovenska, súhlasili s výraznejším presunom financií do zadlženejších krajín. Berlín sa v minulosti tiež negatívne staval k vytvoreniu spoločných dlhopisov 19-člennej eurozóny.
Expert: Nočné dohadovanie už eurozóne nestačí
"Aby euro fungovalo a bolo dlhodobo schopné existencie, potrebujeme spoločnú fiškálnu politiku. Samozrejme, bude to znamenať, že štáty nevyhnutne prídu o ďalšiu časť svojej suverenity,“ uviedol pre Pravdu Frank Häge, odborník na Európsku úniu z univerzity v írskom Limericku. Expert reagoval na návrh francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda na vytvorenie vlády v eurozóne.
Potrebuje eurozóna vládu?
Po udalostiach, ktorých sme boli len nedávno svedkami, si myslím, že všetci budú súhlasiť s tým, že eurozóna nefunguje uspokojivo. Rozhodnutia, ktoré sú založené na nočnom dohadovaní medzi vládami, ktoré zastupujú čiastkové národné záujmy, môžu viesť k nenapraviteľným škodám medzi lídrami a ľuďmi v Európe.
Je však odpoveďou ďalšia integrácia?
Ak si chcete udržať spoločnú menu, pravdepodobne existuje len jedna efektívna cesta vpred. Je ňou ďalšia europeizácia. Aby euro fungovalo a bolo dlhodobo schopné existencie, potrebujeme spoločnú fiškálnu politiku. Samozrejme, bude to znamenať, že štáty nevyhnutne prídu o ďalšiu časť svojej suverenity. Otázkou bude, ako sa vyhnúť obmedzeniu demokratickej legitimity. Akákoľvek nadnárodná štruktúra, ktorú vytvoríme v Bruseli, sa musí nejakým spôsobom zodpovedať európskym občanom. Jednou z možností by bolo vytvorenie parlamentu eurozóny. Mohol by fungovať aj v rámci Európskeho parlamentu.
Predpokladáte teda, že Hollandov návrh bude základom pre reálnu diskusiu v eurozóne?
V najnovšom rozhovore nemecký minister financií Wolfgang Schäuble privítal, že Francúzsko prišlo s návrhom na podporu ďalších nadnárodných štruktúr. Zdá sa teda, že dva najväčšie štáty eurozóny sa zhodnú na potrebe pokračujúcej integrácie. Je preto celkom možné, že v blízkej budúcnosti budeme svedkami aj konkrétnych návrhov. Jedna z hlavných prekážok bude, že prehlbovanie integrácie v eurozóne si vyžiada zmeny v zmluvách, na základe ktorých funguje Európska únia. V minulosti sme mali ťažkosti so schválením európskej ústavnej zmluvy a potom Lisabonskej zmluvy. Väčšina vlád by sa podobnému procesu rada vyhla. Lenže zmena zmlúv možno aj bude potrebná v súvislosti s udržaním Británie v rámci EÚ. Takže tieto problémy by sme mohli riešiť naraz.